Imunitný systém: Rozdiel medzi revíziami

Imunitný systém sa skladá z dvoch zložiek, ktoré môžu ale nemusia byť prítomné v jednom organizme (napr. [[Prokaryota]] alebo niektoré jednoduché organizmy z ríše [[Fungi]] či [[Animalia]]).

 

 

== Evolúcia ==

Imunitný systém sa u stavovcov skladá hlavne z cievnej a [[lymfatická sústava|lymfatickej sústavy]], [[pečeň|pečene]] a sekundárne i z iných telových systémov napr. [[vylučovacia sústava]].

Imunitný systém sa u stavovcov rozdeľuje na 2 časti:

 

Nešpecifický imunitný systém alebo nešpecifická imunita je charakterizovaný rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom. Nešpecifický imunitný systém je prítomný od narodenia, je vrodený.

Zložky nešpecifického imunitného systému:

Zápal je spôsobený vylúčením látok (napr. pyrogénov, histamínov), spôsobujúcich sčervenanie, opuch alebo bolesť, hlavne z leukocytov. Zápal spôsobuje vazodolatáciu ciev a slúži ako označiteľ miesta infekcie pre ďalšie leukocyty. Zápal taktiež ústi do zvýšenia sa teploty miesta infekcie, čo pôsobí nepriaznivo na reprodukcie patogénov. Zápal môže byť buď lokálny alebo systematický (celkový).

 

Špecifický imunitný systém alebo špecifická imunita je založená na špecifickej odpovedi organizmu voči patogénom, to znamená, že bunky patriace do špecifického imunitného systému, dokážu rozoznať, odpovedať a zapamätať si určitú látku – [[antigén]]. Antigény su špecifické molekuly, zväčša sú situované na povrchu vírusov, baktérií alebo prvokov ale taktiež sa nachádzajú aj na povrchu všetkých buniek organizmu. Antigény sú proteínovej alebo polysacharidovej povahy. Hlavným cieľom antigénov je rozoznateľnosť vlastných a cudzích buniek organizmu.

Antigény ktoré sú telu určitého jedinca cudzie, vyvolávajú imunitnú reakciu, napr. pre človeka sú cudzie antigény chrípky a mnoho ďalších.