Jedným z najdôležitejších a najpodstatnejších vecí, ktoré ho ovplyvnili, bolo práve štúdium v [[MichalLevoča|Levoči]]. HlaváčekEšte v roku [[1832]] založil pri [[Levoča|levočskom]] lýceu podľa [[Bratislava|bratislavského]] vzoru [[Slovenská spoločnosť|Slovenskú spoločnosť]] [[Michal Hlaváček]], v ktorej si národne uvedomelí študenti doplňovali vedomosti hlavne zo [[slovenčina|slovenskej]] [[gramatika (jazykoveda)|gramatiky]], [[literatúra|literatúry]] a [[dejiny|histórie]]. Učili sa samostatne vystupovať, na spoločné zasadnutia prinášali vlastné náučné a beletristické práce a sami si ich posudzovali. Väčšinou sa zaoberali [[poézia|poéziou]]. To vysvetľuje Bottov neskorší vzťah k [[poézia|poézii]] a jeho zameranie na básnické skladby, no básnicky sa začal prejavovať už v [[Levoča|Levoči]].
== Predrevolučné roky 1840 – 1847 ==
Ahoj tátoTáto spoločnosť vydala roku [[1840]] výber zo svojej poézie v almanachu [[Jitřenka]]. Takmer okamžite bol almanach zakázaný, kvôli [[Slovania|slovanskému]] charakteru básní, [[maďarsko]]u tlačou. Výsledkom tejto udalosti bol zákaz [[Slovensko|slovenských]] spoločností na všetkých vyšších školách okrem [[Bratislava|Bratislavy]], [[Levoča|Levoče]] a [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. V roku [[1843]] pozbavil [[Bratislava|bratislavský]] cirkevný konvent [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] námestníctva profesora Katedry reči a literatúry československej. Na protest opustilo [[Bratislava|bratislavské]] lýceum dvadsať študentov. Trinásti odišli do [[Levoča|Levoče]], lebo tamojšie lýceum bolo prakticky v slovenských rukách. So študentmi z [[Bratislava|Bratislavy]] odišiel aj [[Ľudovít Štúr|Štúrov]] spolupracovník [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]]. [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]] mal na Bottu veľký vplyv, ktorý okrem iného zbieral s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] slovenské ľudové piesne a rozprávky. Botto taktiež začal zbierať ľudovú slovesnosť, čo sa odzrkadlilo v jeho tvorbe. Jeho zbierka povestí vyšla u [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]. Aj po posilnení Spoločnosti bratislavskými študentmi bolo jej postavenie neisté, kým ju roku [[1845]] definitívne nezakázali. [[Ján Francisci-Rimavský|Ján Francisci]] v [[Levoča|Levoči]] zostal a združil slovenskú mládež do súkromnej [[Jednota mládeže slovenskej|Jednoty mládeže slovenskej]]. Mladý Botto sa už ako šestnásťročný člen Jednoty zriekol pitia a fajčenia. Takéto združenia boli aj v iných mestách a všetky sa združili do Jednoty mládeže slovenskej pod vedením [[Ján Francisci-Rimavský|Francisciho]] až do revolučnej jari roku [[1848]], kedy zanikla. V roku [[1846]] sa zúčastnil na založení rukopisného časopisu levočských študentov [[Holubica (časopis)|Holubica]] s prílohou [[Sokol (príloha časopisu Holubica)|Sokol]].
