Jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami

Jaskyne sú relatívne jednými z najnehostinnejších miest na [[Zem]]i. Celý rok v nich panuje tma a zima, vo vysokohroských jaskyniach niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Napriek tomu máme na Slovensku v podmienkach napr. planinového krasu stovky statických jaskýň s teplotou 7,5 – 9 °C, ktorá v priebehu roka osciluje len minimálne, a teda ide o podzemné priestory, kde by človek bez väčších ťažkostí prežil aj zimu s krutými mrazmi. Tieto vlastnosti využívali hojne aj neolitické kultúry, ktoré v jaskyniach nachádzali refúgium. V dynamických jaskyniach (napr. aktívne ponorové jaskyne), do ktorých v zime intenzívne prúdi vzduch, sa teploty svojimi hodnotami blížia k vonkajšej teplote, teda často hlboko pod bod mrazu, a prežitie človeka by tu dlhodobo nebolo možné. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa podzemnému prostrediu dlhodobo prispôsobili. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je ''troglobiont''. Slepé (resp. so zakrpateným zrakovým zmyslom), bezfarebné (bez kožného pigmentu) a skoro priehľadné troglobiontné, resp. troglofilné [[garnáty]], [[červy]], [[chvostoskoky]], [[mnohonôžky]], [[pavúkovce]], [[hmyz]], [[kôrovce]], [[obojživelníky]] a jaskynné [[ryby]]. Dokonca [[plazy]], a to prechodne v čase aestivácie.

 

 

Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre [[netopiere (rad)|netopiere]], zdržujúce sa v nich iba počas dňa; mnohé druhy netopierov v nich aj prezimovávajú. Blízko pri povrchu si v podzemí nachádzajú úkryt z rôznych dôvodov aj niektoré väčšie cicavce, napr. šelmy – v podmienkach slovenských jaskýň využívajú podzemné priestory [[medvede|medveď]] (zimovanie), [[vlky|vlk]] (ukrývanie mláďať), [[líšky|líška]] (zimovanie), [[rys (zviera)|rys]] (denný úkryt), [[mačky divé|mačka divá]] (denný úkryt), [[jazvece|jazvec]] (denný úkryt, zimovanie), introdukovaný [[psíky medvedíkovité|psík medvedíkovitý]] (denný úkryt) a pod.