Juraj Sklenár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
IB |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
'''Juraj Sklenár''' (Sklenar, Szklenár) (* [[20. február]] [[1744]], [[Tiba]] ([[Spišské Tomášovce]]) – † [[31. január]] [[1790]], [[Bratislava]]) bol [[slovenský]] [[historik]] a učiteľ. ▼
| Meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský historik a učiteľ
| Portrét =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[20. február]] [[1744]]
| Miesto narodenia = [[Spišské Tomášovce|Tiba]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1790|1|30|1744|2|20}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Rodičia =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
▲'''Juraj Sklenár''' (Sklenar, Szklenár) (* [[20. február]] [[1744]],
Absolvoval Košickú univerzitu, od roku [[1764]] bol [[jezuita]], pôsobil ako gymnaziálny učiteľ v [[Levoča|Levoči]], [[Prešov]]e, [[Košice|Košiciach]], [[Trnava|Trnave]] a [[Bratislava|Bratislave]].
Roku 1764 vstúpil v Trenčíne do jezuitskej rehole, študoval naunivertite v Košiciach, bol doktor filozofie. Bol výborný pedagóg, vyučoval niekoľko predmetov, v Bratislave i slovenčinu.
==Tvorba==
Napísal dielo ''Vetustissimus Magnae Moraviae situs'' ([[1784]]) o polohe [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] a „zaujatí vlasti“ starými [[Maďar]]mi, ktoré viedlo k nacionalistickým sporom s maďarským historikom menom I. Katona. Územie Veľkej Moravy umiestnil až k územiu Srbska.
Vydal viaceré príležitostné básne a ódy, inauguračné prejavy pri otváraní šk. roku na bratislavskom gymnáziu, spis o prírodných zvláštnostiach Uhorska (''Rariora...'' ), v ktorých informoval o nálezoch zlata a drahých kovov i o zvláštnych rastlinách a zvieratách. Historický charakter má jeho kniha o pôvode a genealógii šľachtického rodu Baťánovcov (''Origo...''). Najvýznamnejšie je jeho dielo ''Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vpád a nájazd Maďarov na ňu'' (''Vetustissimus...''), ktoré vyvolalo polemiku s maďarským historikom Š. Katonom, poznačenú obojstrannou nacionálnou neznášanlivosťou. Pod vplyvom osvietenského kriticizmu prehodnotil v ňom ''Anonymovu kroniku'', bránil politickú rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. S [[Juraj Fándly|Jurajom Fándlym]] prepracoval a doplnil dielo [[Juraj Papánek|J. Papánka]] ''Compendiata historia gentis Slavae''. Jeho diela o Veľkej Morave mali národnoobranný charakter a napriek niektorým vecným nesprávnostiam obrodne pôsobili na národné zmýšľanie bernolákovskej i štúrovskej generácie.
==Dielo==
Řádek 30 ⟶ 60:
| strany = 272
}}
{{Biografický výhonok}}
[[Kategória:Slovenskí historici
[[Kategória:Osobnosti zo Spišských Tomášoviec]]
| |||