Carl Friedrich Gauß: Rozdiel medzi revíziami

C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra. Počítať vraj vedel skôr, ako dobre hovoriť. Čítať sa naučil skoro sám. Keď mal Carl tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu. No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jedna do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet [[Vyvolený číselný rad#Aritmetický rad|aritmetického radu]]. Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.

V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Carl začal študovať na [[Gymnázium|gymnáziu]]. Keď Carl Gauss dostal od miestneho vojvodu [[štipendium]], začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Carl Gauss nezávisle 'znovuobjavil' [[Titiusov-Bodeho rad|Bodeov zákon]], [[Binomická veta|binomickú vetu]], [[Aritmetický priemer|aritmetický]] a [[geometrický priemer]], zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študoval v rokoch 1795{{--}}99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej [[Dizertácia|dizertačnej práci]] Carl opísal ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. [[Základná veta algebry|základnej vety algebry]] (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).

Od roku 1807 Carl Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ [[Hvezdáreň|hvezdárne]] v Göttingene. V júni 1801 sa Carl rozhodol predpovedať dráhu planétky [[1 Ceres|Ceres]], ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď [[WilhelmHeinrich MatthiasWilhelm Olbers]] planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Carl Gauß predpovedal. Carl pre výpočet jej dráhy použil svoju novú [[Aproximácia|aproximačnú metódu]] tzv. [[Metóda najmenších štvorcov|metódu najmenších štvorcov]]. To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.

Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle{{--}}v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti [[Štatistika|štatistiky]] a [[Pravdepodobnosť (matematika)|pravdepodobnosti]] (tzv. [[Gaussova krivka]] ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal [[Matematická analýza|matematickou analýzou]] (napr.: teória dvojitého a trojitého [[Integrál|integrálu]]) či [[FunkciaKomplexná komplexnej premennejanalýza|funkciami komplexnej premennej]] a [[Teória čísel|teóriou čísel]].

Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj [[Fyzika|fyzikou]], vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä [[Magnetické pole Zeme|zemskému magnetizmu]] (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom [[Wilhelm Eduard WebereWeber|Wilhemom Eduardom Weberom]] sa zaoberal aj štúdiom [[Elektromagnetizmus|elektromagnetizmu]]. V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického [[telegraf]]u na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,2 km.