Atómová bomba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Atomic_cloud_over_Hiroshima.jpg bol nahradený odkazom Atomic_cloud_over_Hiroshima_-_NARA_542192_-_Edit.jpg.
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 12:
Skladá sa z dvoch alebo viacerých spočiatku od seba oddelených kusov čistého štiepneho materiálu (<sup>235</sup>[[urán (prvok)|uránu]] alebo <sup>239</sup>[[plutónium|plutónia]]) v podkritickom množstve. Pomocou vyvolanej explózie (pomocou zvyšných častí bomby nazývaných „konvenčná trhavina“ a „zariadenie na vyvolanie jadrovej nálože“) sa tieto kusy spoja do jedného celku, čím sa dosiahne nadkritické množstvo a lavínovitou reakciou sa vyvolá atómový výbuch.
 
[[Urán 235|<sup>235</sup>Urán]] sa vyskytuje v prirodzenom uráne na 0,71 %, preto sa musí vyrábať v špeciálnych zariadeniach. [[Plutónium 239|<sup>239</sup>Plutónium]] sa získava v špeciálnych [[Jadrový reaktor|reaktoroch]]och. Vyššie spomenuté kritické množstvo je pri 100% <sup>235</sup>uráne 10 – {{kg|15}}, pri 100% plutóniu 5 – {{kg|6}} (čo je guľa s polomerom {{cm|4|m}})
 
Existuje ešte iný spôsob spustenia atómovej bomby: Z kritického množstva sa rýchlo odstránia látky absorbujúce [[neutrón]]y (napr. [[kadmium]]).
 
Reťazová reakcia v obidvoch prípadoch spustenia spôsobí v priebehu 5. 10<sup>−6</sup> sekúnd atómovú detonáciu pri teplote 50 miliónov [[kelvin]]ov a pretlaku 1 milión [[bar]]ov. V prípade 20 kt-ovejkilotonovej bomby dosiahne ohnivá guľa po 1 sekunde svoj maximálny priemer {{m|500|m}}, potom asi 10 s ostane nezmenená, až sa napokon v dôsledku ochladenia zmenší.
 
== Rozšírenie ==