Už pred rokom [[1271]] v [[Pezinok|Pezinku]] postavili [[hrad]], na ktorý rovnako ako na ostatné [[hrad]]y okolia útočili vojská [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] Bol vybudovaný ako vodný [[hrad]]. Obklopovali ho dve [[priekopa|priekopy]] naplnené vodou z [[Pezinok-Cajla|Cajlanského]] potoka. Nad nimi boli dva padacie [[most|mosty]]. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny [[gróf|grófov]] zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili v Pezinku roku [[1401]]. Delenie nebolo jednoduché – spory trvali až do r. [[1429]]. [[Gróf Juraj]] a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v [[uhorsko|Uhorsku]], si vtedy delili [[hrad]] i mestečko [[Pezinok]]. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj [[hrad]]. Keď sa [[hrad]] dostal r. [[1575]] do zálohu [[Ivan Krušič|Ivanovi Krušičovi]], začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ [[Štefan Illésházy]]. [[Hrad]] dostal novú, [[renesancia|renesančnú]], podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.
Ivan Krušič po sebe zanechal tabuľu s erbom a nápisom, ktorá sa nachádza na nádvorí na fasáde vnútornej veže. Nápis znie: "MAGNIFICVS DONVS IOANES KRVSITH // LIBER BARO DE LEPOGLAVA COMES COMITA= // =TAS LIPTOVIENSIS AC SACRE CESAREAE // REGIAEQ MTIS CONSILIARIVS ET IN REGNO HVNGARIAE MAGISTER CVRIAE".
