Redaktor:Ivob/pieskovisko

Spojená škola, Ľ. Podjavorinskej 22, 08005 Prešov (SŠĽP) je stredná škola zložená z dvoch organizačných zložiek – Strednej odbornej školy technickej a Gymnázia. Patrí medzi najstaršie a najväčšie stredné školy v Prešovskom kraji.

Zameranie školy

Škola (organizačná zložka SOŠT) je zameraná výsostne technicky - na priemyselnú automatizáciu v strojárstve (klasické a CNC obrábanie, robotika, automatizované linky) a automatizáciu v elektrotechnike (elektroinštalácie, mechatronika, PLC automaty, smart inštalácie, počítačové siete). Škola poskytuje maturitné štúdium v štvorročných odboroch, aj keď v svojom portfóliu má aj trojročné odbory strojárske a elektrotechnické.

Škola je spätá z výrobnými firmami regiónu, či už duálnym vzdelávaním, alebo vo firmách poskytovanou praxou. Spätosť s firmami umožnila škole získať nadštandardné technické a technologické vybavenie, čo umožňuje žiakom učiť sa na súčasných moderných zariadeniach.

Organizačná zložka gymnázium je zamerané na športovú prípravu žiakov (hokej, volejbal, netradičné športy...). Blízka prítomnosť hokejovej haly, telocvičňa s hľadiskom a viaceré cvičebné priestory a zázemie, ako aj prítomnosť dvoch ligových klubov mužov a žien vo volejbale vytvára zázemie umožňujúce skĺbiť štúdium a športovú prípravu.

História školy

V roku 1946 vláda ČSR poveruje podnik Křižík Praha postaviť v rámci industrializácie Slovenska nový závod v Prešove, jednom z najmenej priemyselne rozvinutých miest v ČSR. Základný kameň bol položený 5. júna 1947. V rámci predpokladaného ďalšieho rozvoja podniku si závod potreboval zabezpečiť výchovu mládeže ako budúcich zamestnancov závodu. Žiadaní sú kvalifiko­vaní elektromechanici, nástrojári, obrábači kovov a zámočníci.

Na žiadosť podniku Kŕižík je zriadená učňovská škola a podniku je zapožičaná učňovská dielňa v budove terajšej Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove. Vedenie podniku z Prahy-Smíchova vysiela v roku 1947 Karla Hampla a poveruje ho zriadiť a viesť učňovská dielňu. Robí sa nábor do jednotlivých učebných odborov. 28. 10. 1947 dochádza k ot­voreniu Strediska pracujúceho dorastu pri podniku Křižík Prešov s celkovo osemnástimi učňami. Hampl je vedúcim strediska a zároveň prvým a jediným majstrom.

Dostavbou závodu sa postupne presťahovalo stredisko do dielní závodu. V roku 1952 došlo k zrušeniu provizórnych ubytovacích priestorov v bytoch a Stredisko pracujúceho dorastu otvára svoj internát priamo v budove závodu. V tomto období v podniku absolvujú odborný výcvik učni v profesiách strojný zámočník; nástrojár, tokár kovov a elektromechanik.

V roku 1954 dochádza na Slovensku k zrušeniu stredísk pracujúceho dorastu pri jednotlivých podnikoch a výchovu učňovského dorastu preberajú Štátne pracovné zálohy. Úlohu zabezpečenia výučby a výchovy učňov preberá školstvo. Učňovská mládež opúšťa závod, čím sa končí prvé obdobie trvania Strediska pracujúceho dorastu v n. p. Kŕižík Dukla Prešov. Podnik sa premenúva na ZPA Dukla Prešov n. p..

V roku 1958 sa pri n. p. ZPA Dukla, v Prešove zriaďuje učňovské zariadenie. Odborný výcvik sa vykonával individuálnou formou s pracovníkmi v dielňach podniku.V roku 1959 nastupuje do funkcie vedúceho školského oddelenia Ladislav Tydor, prijímajú sa učni do nového ročníka a zriaďuje sa učňovská dielňa v časti vtedajšej prototypovej dielne. Počiatky zrodu učňovského strediska boli poznačené nevhodným umiestnením učňovskej dielne, nedostatočným strojovým zariadením, náradím a vybavením. V tomto období sa v stredisku učí priemerne 11 učňov za rok a tento stav zostáva do roku 1961.

V roku 1962 nastupuje do funkcie vedúceho školského oddelenia Viktor Petro, a v tomto roku sa už nastupuje 60 učňov. V ďalších rokoch je to priemerne 80 učňov ročne. Učni sa učia v profesiách strojný a prevádzkový zámočník, nástrojár, elektromechanik, elektnomontér, tokár kovov, frézar a brusič kovov. V ďalších rokoch počty učňov v prvom ročníku stúpajú až na 90 ročne. Celkový počet učňov v učebnom pomere sa v tomto období zvyšuje priemerne na 260 učňov.

Teoretické a praktické vzdelávanie (do ktorého patrili aj odborné predmety) boli oddelené a teoretické vyučovanie sa zabezpečovalo v spolupráci s Učňovskou školou č. 1 v Prešove (ktorá zabezpečovala teoretické vyučovanie pre viaceré učňovské strediská). Odborný výcvik sa vykonával v dvoch dielňach učňovského strediska v areáli podniku. Keďže dielne kapacitne nepostačovali, bola zavedená dvojsmenná prevádzka. Odborný výcvik v učňovských dielňach sa zabezpečoval len pre prvý a druhý ročník. Učni tretieho ročníka boli rozdelení na jednotlivé pracoviská podnikov podľa svojich profesií. V školskom roku 1974 / 1975 učňovské stredisko vyradilo posledných absolventov. Učňovské zariadenie za 24 rokov svojej činnosti pri n. p. ZPA Dukla Prešov vyškolilo 1042 absolventov.

Rozvoj priemyslu v Prešovskom okrese a populačný nárast si vyžadoval zriadenie väčšieho učňovského zariadenia. V dôsledku tejto potreby n. p. ZPA Dukla Prešov zahájil výstavbu združeného odborného učilišťa strojárskych podnikov v Prešove. Generálnym investorom tejto akcie sa stáva n. p. ZPA Dukla Prešov a spoluinvestormi n. p. ZVL Prešov, Autobrzdy, n p., Jablonec nad Nisou, závod Prešov a Kovospracujúci podnik pri ONV Prešov. S projekčnou prípravou sa začalo v roku 1968.

Slávnostné položenie základného kameňa Združeného odborného učilišťa pre kapacitu 1000 učňov sa uskutočnilo 11. 12. 1970. Výstavba tohto zariadenia bola plánovaná v dvoch etapách. V prvej išlo o výstavbu školy, učňovských dielní, jedálne, zdravotného strediska a sociálnych zariadení. V druhej etape o výstavbu internátu, telocvične, športového areálu a pomocných prevádzok. Nie všetky etapy však boli zrealizované.

1. 9. 1975 začal nový školský rok v novovybudovaných priestorov Združeného odborného učilišťa, ktoré bolo pričlenené k n. p. ZPA Dukla Prešov. V tomto období vzrastá počet pracovníkov i učňov. Učilište zabezpečuje odbornú prípravu pre 701 učňov. V učilišti pôsobí 22 učiteľov, 32 majstrov odbornej výchovy, 4 vychovávatelia, 26 riadiacich a hospodárskych pracovníkov a 25 robotníkov. Do funkcie riaditeľa učilišťa bol menovaný Rudolf Zanický, ktorý na tomto poste pôsobil do roku 1982.

Pri otvorení učilišťa teoretické vyučovanie nebolo vybavené modernou didaktickou technikou, ani špeciálnymi učebňami. Preto v ďalších rokoch úsilie vedenia školy bolo zamerané na modernizáciu teoretického vyučovania. V roku 1977 bolo teoretické vyučovanie dostatočne vybavené učebnými pomôckami a audiovizuálnymi prostriedkami. V škole boli zriadené tri technické laboratóriá. V školskom roku 1979 / 80 v spolupráci so Strednou priemyselnou školou elektrotechnickou v Prešove bolo dané do prevádzky elektrolaboratórium.

Neuskutočnením II. etapy dostavby učilišťa nebolo vybudované športové zázemie a internát, preto telesná a výchova a ubytovanie sa zabezpečovalo v prepožičaných priestoroch a v iných organizáciách.

V roku 1977 sa spracúva investičný zámer na dostavbu učilišťa s prihliadnutím na nové podmienky, vyplývajúce so zvýšených požiadaviek na počty absolventov pre ZPA, ZVL a Autobrzdy Prešov na predpokladanú kapacitu 1484 učňov.

V školskom roku 1978 / 79 sa zaviedli nové, modernizované odbory obrábač kovov, nástrojár a po prvý krát sa zaviedol štvorročný študijného odboru s maturitou – mechanik nastavovač. Týmto školským rokom bolo učilište zaradené do siete stredných odborných učilíšť s názvom Stredné odborné učilište strojárske ul. Ľudmily Podjavorinskej 22 Prešov-Solivar.

V školskom roku 1979 / 80 bol zavedený novo koncipovaný učebný odbor mechanik elektronických zariadení a trojročný odbor elektromechanik. V školskom roku 1980/81 odbor strojný mechanik a v školskom roku 1981/82 dvojročný učebný odbor strojárska výroba pre obrábanie kovov. Zavedením tohto učebného odboru sa v podmienkach učilišťa dovŕšila prestavba učňovského školstva.

V školskom roku 1979 / 80 bola pri učilišti zriadená aj Stredná škola pre pracujúcich. Táto forma štúdia sa zabezpečovala do školského roku 1981 / 82. Od 1. 9. 1978 bola škola zaradená do siete stredných odborných učilíšť s názvom SOU strojárske.

V roku 1981 prechodom pod Federálne ministerstvo elektrotechnického priemyslu bolo učilište premenované na Stredné odborné učilište elektrotechnické (SOUE).

Od 1. 9. 1982 bol za riaditeľa školy menovaný Ing. Ján Hric. Počas jeho pôsobenia sa začalo s druhou etapou výstavby školy, výstavbou telovýchovného zariadenia (telocvičňa, bazén, posilňovňa a šatne). Výstavba sa začala v roku 1989 s nákladom 33 mil. Kčs. Investorom bol š. p. ZPA Dukla Prešov. dostavba školy bola ukončená v roku 1992. Ďalšia etapa výstavby vlastného internátu bola zastavená.

Po zmene režimu v roku 1989 sa uskutočnili voľby riaditeľa. Od 1. 2. 1990 bol za riaditeľa bol zvolený Ing. Anton Muška. Zriaďovateľom SOUE sa od 1. 4. 1991 stalo Ministerstvo hospodárstva SR. Dostavba školy v tomto období umožnila vznik gymnázia so zameraním na telesnú výchovu, ktoré v Prešove chýbalo. Gymnázium bolo zriadené od 1. 9. 1992 ako rozpočtová organizácia. Vzhľadom k tomu, že v priestoroch školy sa nachádzali dva právne subjekty, príspevková a rozpočtová organizácia došlo k spojeniu škôl a od 1. 7. 2005 vznikol jeden právny subjekt – Spojená škola, ako rozpočtová organizácia s dvoma organizačnými zložkami –SOUE a gymnáziom. Zriaďovateľom školy sa stal Prešovský samosprávny kraj. Od 1. 9. 2008 došlo k premenovaniu organizačnej zložky Stredné odborné učilište elektrotechnické na Stredná odborná škola technická (SOŠT).

Súčasnosť

V priebehu rokov sa škola zapojila do viacerých modernizačných programov a projektov. Pomocou nich bola škola kompletne zateplená, rekonštrukciou prešla kotolňa a sociálne zariadenia, pripravuje sa rekonštrukcia haly praktického vyučovania, zrekonštruovala sa telocvičňa od palubovky až po osvetlenie. Technické a technologické vybavenie školy sa zameralo na priemyselnú automatizáciu – CNC stroje, robotizácia, PLC technika, automatizácia v elektrotechnike. V súčasnosti patrí škola medzi technicky najlepšie vybavené školy v kraji.

V roku 2016 bolo v škole otvorené Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre priemyselnú automatizáciu a informačné technológie, zamerané na zabezpečenie praktického vyučovania žiakov SOŠ, zabezpečenie rekvalifikačných kurzov, služieb pre zamestnávateľov, prípravy odborníkov na základe požiadaviek firiem, organizovanie odborných technických súťaží a poskytovanie odborného poradenstva.

Centrum slúži ako styčný bod medzi zamestnávateľmi, školou a obyvateľmi mesta.

Vzdelávacie programy školy sa v priebehu rokov menili podľa potrieb podnikov v Prešovskom kraji, podľa záujmu rodičov a trhu práce. V súčasnosti škola ponúka štvorročné študijné odbory, zo strany žiakov je najväčší záujem o odbory mechanik mechatronik, mechanik elektrotechnik a mechanik počítačových sietí.

Zo strany firiem je najväčší záujem o absolventov študijného odboru programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení a mechanik nastavovač, na ktoré sa však zároveň hlási najmenej uchádzačov.

Od školského roku 2016 / 2017 škola poskytuje duálne vzdelávanie v spolupráci s poprednými strojárskymi firmami regiónu. Stúpa prepojenie školy a praxe, značná časť žiakov absolvuje odbornú prax vo firmách.

V rokoch 2016 – 2018 došlo k radikálnemu zlepšeniu technického vybavenia školy, hlavne vďaka lepšej spolupráce s firmami a Prešovským samosprávnym krajom. Hlavné smerovanie školy sa čoraz viac profiluje na moderné strojárstvo a elektrotechniku, kde už značné slovo má automatizácia a digitalizácia.

Študijné odbory

V školskom roku 2018 / 2019 poskytuje škola vzdelávanie v odboroch

2679 K mechanik mechatronik

2697 K mechanik elektrotechnik

2682 K mechanik počítačových sietí

2426 K programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení

2411 K mechanik nastavovač

3918 M technické lýceum

3447 K grafik digitálnych médií

7902 J gymnázium

Pre školský rok 2019 / 2020 došlo zásahom zriaďovateľa ku zmene plánu skladby odborov, ktoré má škola povolené:

2679 K mechanik mechatronik

2697 K mechanik elektrotechnik

2682 K mechanik počítačových sietí

2426 K programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení

2411 K mechanik nastavovač

Z čoho odbory mechanik mechatronik, programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení a mechanik nastavovač sú povolené aj pre duálne vzdelávanie.

Riaditelia

1. 9. 1975 – 30. 6. 1982 Rudolf Zanický

1. 9. 1982 – 31.1.1990 Ing. Ján Hric

1. 2. 1990 – doteraz Ing. Anton Muška.