Eugene Paul Wigner: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 28 bajtov ,  pred 2 rokmi
(→‎Život: opr)
 
Koncom 30. rokov rozšíril svoj výskum aj na atómové jadrá. Rozvinul tu jednu veľmi dôležitú teóriu o nukleárnych reakciách. Bol brilantný teoretik (napr. [[Wigner - Eckartov teorém]]), ale aj praktik a mal cit aj pre techniku. V roku [[1936]] už na Princetone o Wignera neprejavili záujem, preto odchádza na University of Wisconsin. Tu stretáva aj svoju prvú manželku, pôvabnú študentku fyziky Ameliu Frankovú. Franková však o rok neskôr zomiera a Wignera chce odísť z [[Madison]]u. [[8. januára]] [[1937]] sa stáva občanom [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Princetonská univerzita v tom čase hľadala vynikajúceho mladého fyzika a mnohý odporúčali práve Wignera. Roku [[1938]] bol už späť v Princetone.
 
Aj keď sa považoval za politického laika, v rokoch [[1939]] a [[1940]] zohral významnú úlohu v prípravách aj v uskutočnení [[Projekt Manhattan|Projektu Manhattan]], na ktorého konci stál zrod [[Atómová bomba|atómovej bomby]], ktorá mala zastaviť Hitlera. Wignera však veľmi ranilo, keď atómové bomby zvrhli na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]] a [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]]. Aj napriek tomu však obhajoval USA, keďže to bol jeho nový domov. Wigner ostal aj naďalej presvedčený, že atómová bomba bola potrebná.
 
V roku [[1946]] prijal miesto vedúceho v Clinton Laboratory (v súčasnosti [[Oak Ridge National Laboratory]], [[Tennessee]]). Keďže nemal úradnícku povahu o rok neskôr sa vrátil na Princetonskú univerzitu kde pôsobil ako učiteľ a vedec.