Projekt Manhattan: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 23:
Niels Bohr pochopil, že Meitnerová a Frisch podali správny výklad Hahnových pokusov. V januári [[1939]] odišiel Bohr na kratší pobyt do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a uvedomoval si, že vo fyzike došlo k udalosti veľkého významu. V USA sa v tom čase štiepením atómov zaoberali vedci pôsobiaci na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, medzi ktorých patrili Enrico Fermi, Leó Szilárd, Walter Zinn a Herbert Anderson. Enrico Fermi a Leó Szilárd, potrebovali len niekoľko týždňov, aby definitívne sformulovali nové poznatky: atóm uránu je možné rozštiepiť na dve časti, pričom sa uvoľní obrovské množstvo energie a v procese tohoto štiepenia vznikajú neutróny, ktoré môžu následne rozštiepiť ďalšie jadrá [[Urán (prvok)|uránu]] a umožňujú tak vzniku [[Reťazová reakcia|reťazovej reakcie]].
 
Niektorým vedcom bolo už v tom čase zrejmé, že praktické využitie štiepenia atómov môže viesť k skonštruovaniu neobyčajne účinných zbraní. Jedine Szilárd sa však chopil iniciatívy, aby všetci fyzici v USA, [[Kanada|Kanade]], [[VeľkáSpojené Britániakráľovstvo|Británii]], [[Dánsko|Dánsku]] a vo [[Francúzsko|Francúzsku]] okamžite prestali zverejňovať svoje štúdie z oblasti jadrového výskumu. Vedci však s takouto iniciatívou nesúhlasili, najmä Enrico Fermi nie, ktorý emigroval do USA z [[Taliansko|Talianska]] kvôli nástupu [[Fašizmus|fašizmu]] k moci a kvôli silnej cenzúre na tamojších univerzitách. Odpor vedcov k takejto iniciatíve bol samozrejmý, keďže ich hlavnou náplňou bolo práve publikovanie novozistených poznatkov. Kvôli tlaku predstaviteľov Kolumbijskej univerzity bol napokon aj sám Szilárd nútený publikovať svoju prácu "''Reťazové reakcie v uráne''". Neskôr sa ukázalo, že to bola významná priekopnícka práca.<ref>Pacner, K.:Atomoví špioni. Šulc a spol., Praha, 1994, s. 14</ref>
 
Bohr, ktorý sa zdržal v USA od januára do mája [[1939]] urobil veľa pre vypracovanie teórie, ktorá potom viedla k poznatkom, že [[Urán (prvok)|urán 235]] a [[plutónium]] majú zvláštnu náchylnosť k štiepeniu. V apríli 1939 upozornil Bohr spolu s [[John Archibald Wheeler|Johnom Wheelerom]] vo svojej teoretickej štúdii na skutočnosť, že nie všetky jadrá uránu sa štiepia rovnako. Najlepšie sa štiepi urán 235. V kuse uránu je iba jeden atóm <sup>235</sup>U na 140 atómov <sup>238</sup>U, a ich oddeľovanie je náramne zložité. Bohr svojimi prácami položil základ k intenzívnejšiemu skúmaniu problémov [[Jadrová reakcia|jadrových reakcií]]. V druhej polovici roku [[1939]] sa vedci na celom svete už mohli opierať o ďalšie významné teoretické aj experimentálne objavy v jadrovej fyzike. Prvým problémom sa ukázal byť samotný urán. Ľahko štiepiteľný bol len [[izotop]] <sup>235</sup>U, ktorý však tvorí priemerne len 0,7% podiel v prírode sa vyskytujúcich izotopov. Na výrobu atómovej bomby bolo potreba zvýšiť jeho koncentráciu na viac ako 90 %. Problém sa podarilo vyriešiť Výskumnému laboratóriu vojnového námorníctva – dr. [[Ross Gunn]] a dr. [[Philip Abelson]] objavili účinnú a pomerne jednoduchú metódu separácie <sup>235</sup>U, ktorá nesie názov po svojich objaviteľoch: [[Gunn-Abelsonova metóda]].