Komunistická strana Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie vojnovej existencie KSC (z ceskej a ineho zdroja) |
|||
Riadok 41:
V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania [[Prvá česko-slovenská republika|1. ČSR]]) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1925|parlamentných voľbách v roku 1925]] skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces „boľševizácie“, čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. „Karlínski chlapci“ na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1929|októbrových parlamentných voľbách]] 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1935|voľbách v roku 1935]], kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.
Počas nacistickej okupácia Česka a [[Prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] bola strana v ilegalite. Najvyšší funkcionári sa vysťahovali do ZSSR (Moskvy). Po napadnutí ZSSR (1941) a jeho vstupu do vojny sa KSČ stala významnou silou domáceho aj zahraničného protinacistického odboja. Počas vojny zahynulo približne 30 000 čs. komunistov. [[Jan Šverma]] ako zástupca moskovského vedenia KSČ sa zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a pri ústupe zahynul počas prechodu cez [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]]. Ako jediný poslanec predvojnového Národného zhromaždenia položil svoj život v aktívnom boji proti [[Fašizmus|fašizmu]].
KSČ ako významná odbojová sila podporovaná Sovietskym zväzom sa po jeho víťazstve vo vojne v roku 1945 stala súčasťou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]] a vlády oslobodeného Československa. Vo vláde mala zvýšené zastúpenie, lebo ako autonómna súčasť KSČ sa formálne osamostatnila Komunistická strana Slovenska (KSS) a viaceré predvojnové strany boli zakázané. KSČ postupne obsadzovala kľúčové miesta v štruktúrach štátu.
V roku [[1946]], v obnovenej [[Česko-Slovensko|ČSR]], zvíťazila v Česku vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946|voľbách do Národného zhromaždenia]] a líder komunistov [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom československej vlády. Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej [[totalitarizmus|totality]] ([[1948]]{{--}}[[1989]]) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na politiku štátu.▼
▲V roku [[1946]], v obnovenej [[Česko-Slovensko|ČSR]], zvíťazila v Česku vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946|voľbách do Národného zhromaždenia]] a líder komunistov [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom československej vlády. Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa KSČ ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej [[totalitarizmus|totality]] ([[1948]]{{--}}[[1989]]) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na politiku štátu.
Slovenská časť KSČ/KSČS tvorila od roku 1948 organizačnú zložku pod názvom [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistická strana Slovenska]]; ekvivalent v Česku spočiatku neexistoval, až 31. marca 1990 bol vytvorený pod názvom [[Komunistická strana Čech a Moravy]] (KSČM). Na 18. zjazde KSČS bola strana - bez zmeny názvu - transformovaná na „federáciu“ strán (voľné spojenie s niektorými spoločnými orgánmi) Komunistická strana Čech a Moravy a Komunistická strana Slovenska (čoskoro premenovaná na Komunistická strana Slovenska-Strana demokratickej ľavice a od februára 1991 na [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] - SDĽ). K 7. aprílu 1992 SDĽ vystúpila z KSČS a KSČS tým zanikla.
| |||