1 Ceres: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Spider 001757 (diskusia | príspevky)
kategória
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 12:
| Perihélium = 380,612 Gm (2,544 AU)
| Afélium = 446,818 Gm (2,987 AU)
| Obežná doba = 16791 679,819 [[deň|d]] (4,599 [[Juliánsky rok|a]])
| Obežná rýchlosť = {{km|17.882|m}}/[[sekunda|s]]
| Uhol sklonu dráhy = 10,587[[stupeň (uhol)|°]]
Riadok 31:
'''1 Ceres''' je vôbec prvá objavená [[trpasličia planéta]] a súčasne s priemerom {{km|950|m}} najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami [[Mars]]u a [[Jupiter]]a, teda v oblasti hlavného [[Pásmo planétok|pásma planétok]]. Svojou hmotnosťou predstavuje asi 30 % až 50 % hmotnosti všetkých planétok vo vnútornej časti [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Objavil ju [[1. január]]a [[1801]] [[Giuseppe Piazzi]]. Prvé polstoročie po objave bola považovaná za [[planéta|planétu]], potom za [[planétka|planétku]]. Na základe rozhodnutia XXVI. Generálneho zasadania [[IAU|Medzinárodnej astronomickej únie (IAU)]] v auguste [[2006]] v Prahe, bol tento objekt zaradený do novej kategórie telies slnečnej sústavy, medzi tzv. trpasličie planéty.
 
Ceres je guľaté teleso bez [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] obiehajúce okolo Slnka medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Pomenovanie dostala podľa [[Ceres (mytológia)|rímskej bohyne úrody]].
 
== Fyzikálne vlastnosti ==
Riadok 38:
== Vznik a vývoj planétky ==
[[Súbor:Ceres prierez.jpg|200x|thumb|left|Prierez planétkou Ceres.]]
[[spektroskopia|Spektroskopický]] prieskum ukázal, že povrchová vrstva obsahuje veľké množstvo [[uhlík]]a<ref>{{Citácia aelektronického pravdepodobne i [[organická látka|organických látok]] a podobá sa do istej miery svojím chemickým zložením [[chondrit|uhlíkatým chondritom]] a že je teda málo pretvoreným pôvodným materiálom, z ktorého planétka [[akrécia|akréciou]] vznikla. Bola preto zaradená po spektrálnej stránke do kategórie [[planétka typu G|planétok triedy G]] (v hrubšej klasifikácii triedy C).dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = S. Marchi
| odkaz na autora =
| titul = An aqueously altered carbon-rich Ceres
| url = https://www.nature.com/articles/s41550-018-0656-0
| vydavateľ = nature.com
| dátum vydania = 10 December 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-03-06
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>, [[organická látka|organických látok]]<ref>Kaplan, H. H., Milliken, R. E., & Alexander, C. M. O'D. (2018). ''New constraints on the abundance and composition of organic matter on Ceres''. Geophysical Research Letters, 45, 5274–5282. https://doi.org/10.1029/2018GL077913</ref> a podobá sa do istej miery svojím chemickým zložením [[chondrit|uhlíkatým chondritom]] a že je teda málo pretvoreným pôvodným materiálom, z ktorého planétka [[akrécia|akréciou]] vznikla. Bola preto zaradená po spektrálnej stránke do kategórie [[planétka typu G|planétok triedy G]] (v hrubšej klasifikácii triedy C).
 
Predpokladá sa, že pri formovaní tejto planétky došlo k čiastočnej [[gravitačná diferenciácia|diferenciácii]] jeho vnútra, spôsobenej najmä teplom vznikajúcim pri rádioaktívnom rozpade [[hliník|<sup>26</sup>Al]]. Pôvodný materiál, ktorý obsahoval veľké množstvo [[voda|vodného]] [[ľad]]u sa roztopil, a ťažšie [[kremičitan|silikátové]] [[hornina|horniny]] klesli do stredu, kde vytvorili kamenné jadro planétky. Chladnúci obal kvapalnej vody s prímesou ľahších, prevažne uhlíkatých látok vytvoril plášť, ktorého hrúbka sa odhaduje na 60 až {{km|120|m}}. Najvyššia vrstva, odhadom {{km|10|m}} hrubá, sa však nikdy úplne neroztavila a tvorí kôru planétky, so zložením blízkym pôvodnému materiálu. Kôra bola iba čiastočne pretvorená dopadmi menších telies. To potvrdzujú aj rádiolokačné pozorovania podľa ktorých je povrch planétky pokrytý vrstvou [[regolit]]u.
Řádek 50 ⟶ 63:
[[Súbor:Occator crater.jpg|náhľad|Skupina jasných albedových útvarov vnútri krátera nasnímaných sondou [[Dawn (sonda)|Dawn]]]]
Bližšie a oveľa presnejšie informácie o povrchu planétky sme však získali až po usadení sondy [[Dawn (sonda)|Dawn]] na jej orbite v roku [[2015]]. Jej snímky nám odhalili okrem krátermi pokrytého povrchu aj viacero zvláštnych útvarov, ktorých pôvod je zatiaľ nejasný. Ide predovšetkým o viacero jasno-bielych škvŕn nachádzajúcich sa vnútri niektorých kráterov, z nich najvýraznejšia je veľká škvrna vnútri zatiaľ nepomenovaného, asi 80 kilometrového krátera. K ďalším objavom sondy patrí aj samostatne stojaca hora pyramídového tvaru o výške asi 5 km. Presné objasnenie pôvodu týchto a ďalších útvarov na povrchu Ceresu sa predpokladá až po znížení orbity sondy Dawn.
 
Najvyšší bod na povrchu je neaktívny [[kryovulkán]] [[Ahuna Mons]] s výškou 4 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Catalog Page for PIA20348
| url = https://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA20348
| vydavateľ = photojournal.jpl.nasa.gov
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-03-06
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> V minulosti bol na planétke aktívny kryovulkánizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Michael M. Sori
| odkaz na autora =
| titul = Cryovolcanic rates on Ceres revealed by topography
| url = https://www.nature.com/articles/s41550-018-0574-1
| vydavateľ = nature.com
| dátum vydania = 17 September 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-03-06
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
 
== Príbuznosť s inými planétkami ==
Řádek 62 ⟶ 103:
 
== Objav ==
Po objave [[planéta|planéty]] [[Urán (planéta)|Urán]] v roku [[1781]], ktorá zapadala do tzv. [[Titiusov-Bodeho rad|Titiusovho-Bodeho radu]], sa mnoho astronómov rozhodlo nájsť aj dovtedy neodhalenú planétu, ktorá mala obiehať Slnko medzi dráhami [[Mars]]u a [[Jupiter]]a vo vzdialenosti 2,8 [[Astronomická jednotka|astronomických jednotiek (AU)]] od [[Slnko|Slnka]]. Jedným z nich bol aj dvorný astronóm v meste [[Gotha]], barón [[Franz Xaver von Zach]], ktorý podporovaný [[Johann Elert Bode|Bodem]], začal v roku [[1787]] s jej hľadaním. Rozumne svoje hľadanie obmedzil na oblasť nebeskej sféry blízko [[ekliptika|ekliptiky]]. Za tým účelom si vytvoril vlastný katalóg hviezd blízkych ekliptike, ale aj tak bolo jeho snaženie márne. Na jeseň [[1799]] navštívil astronómov v [[Celle]], [[Brémy|Brémach]] a v [[Lilienthal]]e, s ktorými o tomto probléme diskutoval. Dospeli k záveru, že takú úlohu nemôže zvládnuť jeden astronóm. Preto sa [[21. september|21. septembra]] [[1800]] zišli v Lilienthale von Zach, J. H. Schröter, H. W. M. Olbers, C. L. Harding, F. A. Freiherr von Ende a J. Gildemeister. Pretože na schôdzke usúdili, že ani šesť skúsených pozorovateľov nie je dostatočný počet, rozhodli sa prizvať ďalších európskych astronómov. Rozdelili preto oblasť [[zvieratník]]a na 24 rovnakých úsekov po 15° a vymedzili tieto úseky na oblasť 7° až 8° na sever a na juh od ekliptiky. O pridelení oblastí rozhodoval los. Tak vznikla prvá medzinárodná astronomická kampaň v histórii. Jej účastníci sa nazvali „nebeskou políciou“ ("Himmelspolizey"„Himmelspolizey“).
 
Jedným z prizvaných astronómov bol aj [[Taliansko|taliansky]] profesor matematiky [[Giuseppe Piazzi]] z [[Palermo|Palerma]] na [[Sicília|Sicílii]], ktorý síce nebol skúseným astronómom, ale vďaka podpore vtedajšieho kráľa Sicílie [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinanda IV.]] vybudoval v rokoch [[1780]] až [[1791]] vo veži kráľovského zámku astronomické observatórium. V tom čase to bola najjužnejšia hvezdáreň v celej [[Európa|Európe]]. V roku [[1789]] ju vybavil výkonným šošovkovým ďalekohľadom s objektívom s priemerom {{cm|7.5|m}}, päťstopým vertikálnym a trojstopým azimutálnym kruhom s veľmi presným odčítaním súradníc, ktorý vyrobil anglický mechanik [[Jesse Ramsden]]. Toto zariadenie patrilo k špičkovým astrometrickým prístrojom tej doby.
Řádek 86 ⟶ 127:
 
== Prieskum zblízka ==
Ceres až donedávna nebola skúmaná zblízka žiadnou pozemskou sondou. V septembri [[2007]] však bola vypustená [[kozmická sonda|sonda]] [[Dawn (sonda)|Dawn]], ktorá najprv v rokoch [[2011]] - [[2012]] skúmala z orbity planétku [[4 Vesta]]. Následne jej orbitu opustila a začala sa presúvať k Ceresu, pričom na jeho orbite sa usadila [[6. marca]] [[2015]] a začala tak jeho rozsiahly blízky prieskum. Spočiatku táto sonda obiehala planétku vo výške {{km|13 50013500|m}}, neskôr orbitu znížila na {{km|4 4004400|m}}. Ku koncu primárnej misie sondy v decembri 2015 sa plánuje zníženieznížila orbityorbita až na 375 km,. jeV alejúni možné,2018 žepreletela riadiacivo tímvýške sa35 pokúsikm.<ref>{{Citácia misiu predlžiť a znížiť dráhu ešte viac.elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Dawn spacecraft flying low over Ceres
| url = https://spaceflightnow.com/2018/06/15/dawn-spacecraft-flying-low-over-ceres/
| vydavateľ = spaceflightnow.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-03-06
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Literatúra ==