Malá Fatra: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 357 bajtov ,  pred 1 rokom
doplnenie
(doplnenie)
| orogeny1 =
<!-- *** Geography *** -->
| lat_d = 49.12
| long_d = 18.85
| area = 549
| length =
| highest_long_s =
| highest_long_WE =
| lowest = riekakoryto VáhVáhu pri obci StrečnoStrečne
| lowest_location =
| lowest_country =
== Členenie Malej Fatry ==
[[Súbor:Malá Fatra.png|náhľad|[[Geomorfologické členenie Slovenska]] – Malá Fatra zvýraznená sivou farbou]]
Malá Fatra patrí do [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] [[Západné Karpaty|Západných Karpát]].<ref name="GCS"/> [[Pôdorys]] pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu (poetickejšie „krídla motýľa“) s celkovou vzdušnou dĺžkou {{km|52|m}} a najväčšou šírkou {{km|16|m}}. Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny.
 
V mieste nazývanom [[Strečniansky priesmyk]] je pohorie rozdelené riekou [[Váh]] na dva geomorfologické podcelky:<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref>
 
* Na sever od rieky sa nachádza '''[[Krivánska Malá Fatra]]''', ktorej veľká časť s rozlohou {{ha|22630|m|w}} je od [[1. apríl]]a [[1988]] [[Národný park Malá Fatra|národným parkom]]. Pomenovaná je podľa najvyššieho vrcholu – [[Veľký Kriváň|Veľkého Kriváňa]] ({{mnm|1708.7}}). OhraničenáGeomorfologicky jesa člení na východečasti: riekami1. [[VáhRozsutce]], a2. [[OravaŠtefanovská (rieka)|Oravakotlina]], a3. na[[Krivánske západeVeterné riekouhole]], 4. [[VarínkaOsnica (geomorfologická časť)|Osnica]].<ref name="Pagáč23">{{Harv|Pagáč|1983|Pr=23}}</ref>
** Geomorfologické členenie Krivánskej Malej Fatry: 1. [[Rozsutce]], 2. [[Štefanovská kotlina]], 3. [[Krivánske Veterné hole]], 4. [[Osnica (geomorfologická časť)|Osnica]]<ref name="Pagáč23">{{Harv|Pagáč|1983|Pr=23}}</ref>
 
* Na juh od Váhu sa nachádza '''[[Lúčanská Malá Fatra]]''', ktorá je pomenovaná podľa jej najvyššieho vrcholu – [[Veľká lúka (Malá Fatra)|Veľkej lúky]] ({{mnm|1475,5}}). Geomorfologicky sa Lúčanská Fatra jedelí na východečasti: ohraničená1. riekou[[Lúčanské Veterné hole]], 2. [[TuriecKýčery]], 3. [[Kľak (prítokgeomorfologická Váhučasť)|TuriecKľak]], a4. na[[Vrícka západekotlina]], riekou5. [[RajčiankaMartinské predhorie]].<ref name="Pagáč23"/>
** Geomorfologické členenie Lúčanskej Fatry: 1. [[Lúčanské Veterné hole]], 2. [[Kýčery]], 3. [[Kľak (geomorfologická časť)|Kľak]], 4. [[Vrícka kotlina]], 5. [[Martinské predhorie]]<ref name="Pagáč23"/>
 
=== ReferencieVymedzenie ===
Rieka v tomto mieste vytvára [[Domašínsky meander]]. Ďalej proti smeru toku vytvára Váh [[Kraľoviansky meander]], ktorý oddeľuje Malú Fatru od [[Veľká Fatra|Veľkej]]. Malá Fatra oddeľuje [[Žilinská kotlina|Žilinskú kotlinu]] (na západe) od [[Turčianska kotlina|Turčianskej]] (na východe). Na juhozápade tvorí [[Fačkovské sedlo]] hranicu so [[Strážovské vrchy|Strážovskými vrchmi]]. Na severe susedí s [[Kysucká vrchovina|Kysuckou vrchovinou]], [[Oravská Magura|Oravskou Magurou]], [[Oravská vrchovina|Oravskou vrchovinou]] a na východe s [[Veľká Fatra|Veľkou Fatrou]].
Severozápadný okraj pohoria lemuje [[Žilinská kotlina]], severným smerom pokračuje horská krajina [[Kysucká vrchovina|Kysuckou vrchovinou]] a východne sa rozkladá [[Oravská vrchovina]]. Nasleduje hlboké údolie [[Orava (rieka)|Oravy]] a [[Váh]]u s [[Kraľoviansky meander|Kraľovianskym meandrom]], ktorý oddeľuje Malú Fatru od [[Veľká Fatra|Veľkej]]. Následne sa krajina otvára do rozsiahlej [[Turčianska kotlina|Turčianskej kotliny]], ktorá pohorie vymedzuje východným smerom, južná časť potom susedí s pohorím [[Žiar (pohorie)|Žiar]]. V najjužnejšej časti krátkym úsekom susedí [[Hornonitrianska kotlina]] a posledným susediacim celkom sú na západe ležiace [[Strážovské vrchy]].<ref name="GCS"/>
 
== Geologická stavba ==
[[Súbor:MalaFatraStoh.jpg||náhľad|[[Stoh (Malá Fatra)|Stoh]]]]
 
Vrcholy Malej Fatry sú sústredené predovšetkým na hlavnom hrebeni [[Krivánska Malá Fatra|Krivánskej]] a [[Lúčanská Malá Fatra|Lúčanskej]] Malej Fatry. Menšia časť nižších vrcholov je na kratších bočných hrebeňoch ([[Sokolie]], [[Boboty]]...).<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.05093&y=49.19009&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
=== Vrcholy Krivánskej Malej Fatry ===
* [[Suchý (1 468 m n. m.)|Suchý]] ({{mnm|1468}})
* [[Poludňový grúň]] ({{mnm|1460}})
* [[Malý Rozsutec]] ({{mnm|1344}})<ref name="mapa"/>
 
=== Vrcholy Lúčanskej Malej Fatry ===
* [[Úplaz (vrch v Malej Fatre)|Úplaz]] ({{mnm|1301}})
* [[Hnilická Kýčera]] ({{mnm|1217.6}})
* [[Kozol (Malá Fatra)|Kozol]] ({{mnm|1119}})<ref name="mapa"/>
 
== Jaskyne Malej Fatry ==
Celé územie Malej Fatry patrí do [[povodie Váhu|povodia Váhu]]. Toky majú charakter bystrín, horských riek a potokov s prudkým spádom. [[Dierový potok]] vytvoril pôsobivé útvary a vodopády v [[Jánošíkove diery|Jánošíkových dierach]].
 
SeverozápadZápadný okraj pohoria lemujú rieky [[Varínka]] a [[Rajčianka]], z východu obteká pohorie rieka [[Váh]], ktorá delí Malú Fatru na dve časti a vytvára [[Prírodná pamiatka Domašínsky meander|Prírodnú pamiatku Domašínsky meander]]. Zo severu tečie [[Orava (rieka)|rieka Orava]], ktorá ústi do [[Váh]]u pri obci [[Kraľovany]]. Za sútokom týchto riek Váh vytvára pôsobivý a chránený [[Prírodná pamiatka Kraľoviansky meander|Kraľoviansky meander]]. Ďalej pozdĺž toku Váhu je umiestnená umelá [[Krpeľany (vodná nádrž)|priehrada Krpeľany]] s umelým kanálom, ktorá využíva silu toku na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]]. V dedinke Rieka (časť [[Šútovo|Šútova]]) a [[Nezbudská Lúčka]], sa nachádzajú zatopené [[kameňolom]]y.
 
V okolí pohoria sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov napr. pri obci [[Nezbudská Lúčka]], [[Poluvsie (Rajecké Teplice)|Poluvsie]], [[Žaškov]], [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]], [[Rajecká Lesná]] a hlavne v kúpeľnom meste [[Rajecké Teplice]]. Priamo v pohorí v [[Slovianska dolina|Slovianskej doline]] je prameň s názvom Smradľavá voda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 
==== Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry ====
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z [[Fačkovské sedlo|Fačkovského sedla]] ({{mnm|802}}). Prvým vrcholom je [[Reváň]] ({{mnm|1204.6}}), cez ktorý sa pokračuje na charakteristický skalnatý [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]] ({{mnm|1351.6}}), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza [[Kľacký vodopád]]. Hrebeň pokračuje cez [[Ostrá skala (vrch v Malej Fatre)|Ostrú skalu]] ({{mnm|1220}}), [[Vrícke sedlo (950 m n. m.)|Vrícke sedlo]] ({{mnm|950}}) na skalnatý vrchol [[Skalky (vrch v Malej Fatre)|Skalky]] ({{mnm|1190.7}}). Odtiaľ popod kótu Janková ({{mnm|1163}}) mierne do [[Sedlo pod Úplazom|Sedla pod Úplazom]] ({{mnm|988}}), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol [[Úplaz (vrch v Malej Fatre, Rajecká Lesná)|Úplaz]] ({{mnm|1085}}) a pod ním obľúbené bivakovacie [[Sedlo pod Hnilickou Kýčerou]] ({{mnm|1028}}) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás.<ref name="mapa"/>
 
Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol [[Hnilická Kýčera|Hnilickej Kýčery]] ({{mnm|1217.6}}), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne [[les]]om cez [[sedlo Maríková]] ({{mnm|990}}), [[Kopa (vrch v Malej Fatre)|Kopu]] ({{mnm|1232}}), [[Horná lúka|Hornú lúku]] ({{mnm|1299}}) na [[Veterné (vrchol)|Veterné]] ({{mnm|1442}}). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno – [[Veľká lúka (Malá Fatra)|Veľká lúka]] ({{mnm|1475.5}}). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú [[rašelinisko|rašeliniská]]. Z Veľkej lúky sa pokračuje na [[Krížava|Krížavu]] ({{mnm|1456.7}}), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou [[Zázrivá (vrch)|Zázrivá]] ({{mnm|1394}}) hrebeň pokračuje na [[Minčol (vrch v Malej Fatre)|Minčol]] ({{mnm|1363.9}}), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Od kóty [[Úplaz (vrch v Malej Fatre)|Úplaz]] ({{mnm|1301}}) sa chodník vracia do [[les]]a a klesá cez [[sedlo Javorina]] ({{mnm|967}}) do obce [[Strečno (obec)|Strečno]].<ref name="mapa"/>
 
==== Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry ====
Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry sa začína v obci [[Nezbudská Lúčka]] pri [[Váh]]u a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín [[Starhrad]]u cez bukový a zmiešaný les smerom k [[Chata pod Suchým|chate pod Suchým]] a následne na vrchol [[Suchý (1 468 m n. m.)|Suchý]] ({{mnm|1468}}). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez skalnaté chodníky a hustý porast kosodreviny na [[sedlo Vráta]] ({{mnm|1462}}), [[Stratenec (vrch v Malej Fatre)|Stratenec]] ({{mnm|1513}}), potom cez [[sedlo Priehyb]] ({{mnm|1462}}) hôľným terénom na [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malý Kriváň]] ({{mnm|1670.9}}), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. [[Sedlo Bublen|Sedlom Bublen]] ({{mnm|1510}}) a vrcholom [[Pekelník (Malá Fatra)|Pekelníka]] ({{mnm|1609}}) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je [[Veľký Kriváň]] ({{mnm|1708.7}}). Pri [[Snilovské sedlo|Snilovskom sedle]] ({{mnm|1524}}) s hornou stanicou lanovky je zvýšený počet turistov. Hrebeň sa ďalej tiahne na [[Chleb]] ({{mnm|1645.6}}), [[Hromové]] ({{mnm|1636}}), [[Steny (Malá Fatra)|Steny]], [[Poludňový grúň]] ({{mnm|1460}}) do [[Stohové sedlo|Stohového sedla]] ({{mnm|1230}}). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol [[Stoh (Malá Fatra)|Stohu]] ({{mnm|1607.4}}) a cez sedlo [[Medziholie]] ({{mnm|1185}}) na <!-- najkrajší -->najvýraznejší vrchol – [[Veľký Rozsutec]] ({{mnm|1609.7}}). Hrebeň klesá do sedla [[Medzirozsutce]] ({{mnm|1225}}), odkiaľ červená turistická značka hrebeňa veľmi strmo klesá do obce [[Zázrivá (okres Dolný Kubín)|Zázrivá]].<ref name="mapa"/>
 
=== Lyžiarske strediská ===
[[Súbor:Starhrad.jpg|náhľad|[[Starhrad]]]]
<!-- [[Obrázok:Strecno1.jpg|náhľad|[[Strečniansky hrad]]]] -->
V oblasti Malej Fatry a jej blízkom okolí sa nachádza viacero [[hrad]]ov, [[Zámok (stavba)|zámkov]] a [[kaštieľ]]ov, z ktorých sú niektoré zrúcaniny a niektoré sú premenené na múzeá. Priamo v Malej Fatre sa nachádza iba [[Strečniansky hrad]], [[Starhrad]] a [[Kuneradský zámok]]. StriečnianskeStrečnianske hrady boli postavené aby strážili dôležitú trasu cez Strečniansky priesmyk. Ďalšie hrady v okolí sú: [[Oravský hrad]], [[Lietavský hrad]], [[Budatínsky hrad]] a [[Zniev (hrad)|Znievsky hrad]].
 
== Obyvateľstvo ==
 
== Doprava ==
Strečniansky priesmyk je frekventovaná dopravná tepna, ktorá spája dve najväčšie mestá vseverozápadného okolíSlovenska, [[Žilina|Žilinu]] a [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]. Prechádza ním [[európska cesta 50]] v trase [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestacesty I. triedy číslo /18]] a [[Železničná trať Žilina – Košice]], ktorá je v tomto úseku vedená čiastočne [[Strečniansky tunel|tunelmi]]. VO tomtoniečo úsekujužnejšie sa zároveňnaprieč masívom buduje najdlhší tunel na Slovensku [[tunel Višňové]] ako súčasť [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]].
 
== Panoráma ==
{{Široký obrázok|obrázok=MF panorama.jpg|šírka=1000px|rám=áno|popis=[[Krivánska Malá Fatra]] (vľavo) a časť [[Lúčanská Malá Fatra|Lúčanskej Malej Fatry]], rozdelené prielomom [[Váh]]u}}
 
== ZdrojeReferencie ==
=== Referencie ===
{{Referencie|2}}
 
=== Literatúra ===
* J. Gargulák, V. Križo: ''Malá Fatra: turistický sprievodca ČSSR'', Bratislava : Šport, 1980, 263 s.
* ''Malá Fatra - Natura 2000'', Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica 2005
| URL =
}}
 
 
== Pozri aj ==
{{Projekt|commonscat=Malá Fatra}}
 
 
{{Súradnice|49.125747|18.859036|type:forest_scale:1000000_dim:50000|format=dms|display=title}}
{{Malá Fatra}}
 
56 691

úprav