Dóm svätej Alžbety: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
-cas.sk
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 189:
}}</ref> Stavbu výrazne podporovala i [[pápež]]ská kúria. V roku [[1402]] vydal pápež [[Bonifác IX.]] odpustkovú bulu. Všetkým pútnikom, ktorí prispeli na košický Dóm, mali byť odpustené hriechy v takom rozsahu, v akom boli odpustené návštevníkom [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Chrámu svätého Marka]] v [[Benátky|Benátkach]] alebo [[Porciunkula (kaplnka)|kaplnky Porciunkuly]] v [[Assisi]].
 
Presný dátum začiatku výstavby nového chrámu nie je známy, predpokladá sa obdobie medzi rokmi [[1380]] (požiar starého kostola) a [[1402]] (prvá písomná zmienka). Prvá fáza stavebných prác trvala do roku [[1420]]. Ahoj V tejto etape bol kostol stavaný prv ako [[Loď (architektúra)|päťloďová]] bazilika. Výstavba prebiehala za súčasnej existencie starého kostola svätej Alžbety systémom obstavania novej katedrály okolo pôvodného objektu. Ako prvé sa začali stavať južné polygonálne [[Apsida (architektúra)|apsidy]] bočných lodí. Nasledovala stavba južného obvodového múru, južného portálu a západnej steny, kde rozostavali prvé dve poschodia oboch veží vtiahnutých do pôdorysu chrámu.<ref>Polygonálne apsidy bočných lodí viedli k predpokladu, že katedrála mala mať päťloďovú koncepciu. Historik umenia Václav Mencl uviedol ako vzor pre pôvodne zamýšľaný päťloďový pôdorys košickej katedrály Dóm sv. Viktora v Xantene v [[Porýnie|Porýní]]. Toto stanovisko napadol Ing.&nbsp;Arch.&nbsp;Jozef Duchoň. In {{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Duchoň
| meno = Jozef