Švédska východoindická spoločnosť: Rozdiel medzi revíziami

(typo gram)
 
== História ==
=== Prvá expedícia ===
Roku [[1732]] sa uskutočnila prvá obchodná výprava novozaloženej spoločnosti na čele s loďou Friedericus Rex Sueciae, na ktorej palube bol prítomný aj Colin Campbell. Cieľom výpravy bola [[Čína]] a tamojšie bohaté prístavy. Campell bol z tohto dôvodu ešte pred vyplávaním vyhlásený za oficiálneho veľvyslanca švédskeho kráľa v Číne povereného viesť obchodné rokovania. Po vyplávaní sa výprava bez väčších problémov po 181 dňoch dostala do [[Kanton (mesto)|Kantonu]]u, jedného z hlavných obchodných prístavov Číny a hneď sa začalo s obchodovaním. Žiadanými tovarmi bolo [[korenie]], [[porcelán]] a [[čaj]].
 
[[27. august]]a [[1733]] sa plne naložené lode vrátili do [[Göteborg]]u, takmer rok aj pol od svojho odchodu. Výprava bola vo Švédsku vnímaná ako obrovský ekonomický úspech, akcionári spoločnosti na výprave zbohatli. Celkovo výprava vyniesli vyše 900 tisíc [[riksdaler]]ov ([[švédska mena]]), z nich 25% bolo rozdelených medzi akcionárov vo forme [[Dividenda|dividend]].<ref>Quoted by William Milburn, ''Oriental commerce: containing a geographical description of the principal places in the East Indies, China, and Japan, With their Produce, Manufactures, and Trade'', 1813:575.</ref>
Obrovský ekonomický úspech prvej výpravy podnietil nové výpravy. Len v prvých 15 rokoch existencie východoindickej spoločnosti bolo vyslaných 25 ďalších obchodných výprav, z toho 3 výpravy do [[India|Indie]] a zvyšné do Číny. Štyri obchodné výpravy skončili potopením lodí a obchodným nezdarom.
 
Medzi rokmi [[1766]] až [[1786]] sa uskutočnilo ďalších 36 výprav, z toho tri do Indie, zvyšok do [[Kanton]]uKantonu v Číne a jedna výprava sa skončila potopením lodí. Počas celej svojej existencie vyslala spoločnosť v rokoch [[1731]] až [[1813]] celkovo 132 obchodných expedícii, z nich 8 expedícii sa skončilo potopením lodí. Z dobových záznamov je zrejmé, že výpravy prinášali akcionárom obrovské zisky a množstvo z nich rozprávkovo zbohatlo.<ref>The reappearance of some Antwerp bankers who had been members of the Ostend Company, as investors in the Swedish East India Company misled some historians in viewing the SOIC as a type of front for continuing the Ostend Company; this misperception was put to rest by Koninckx 1980.</ref>
 
Spoločnosť ponúkala na obchodnú výmenu za exotický tovar vychýrené švédske [[železo]] v surovom, ušľachtilom stave vo forme [[meč]]ov, [[zbraň|zbraní]], [[oceľ|ocele]], [[opasok|opaskov]], atď. Vyvážaná bol aj [[meď]] a drevené [[dub]]ové trámy. Hlavným dovozným artiklom z čínskych prístavov bol [[čaj]], ktorý v roku [[1774]] predstavoval 90% všetkého dovezeného tovaru. Väčšina dovezeného čaju bola po príchode do Švédska opätovne exportovaná do iných európskych krajín, najmä do [[Anglicko|Anglicka]]. Druhým najdôležitejším dovozným artiklom bol [[porcelán]], ktorý sa podieľal na obchode 5%. Súčasný bádatelia odhadujú, že za celú existenciu švédskej východoindickej spoločnosti bolo prostredníctvom jej lodí dovezených do Európy 50 miliónov kusov rôznych druhov čínskeho porcelánu. Návrat vloženej investície predstavoval pre akcionárov a majiteľov spoločnosti 20 až 30%.<ref>Koninccx, quoted in "The European Trading Companies", in ''The New Cambridge History of India'' vol. 5 ''European Commercial Enterprise in Pre-Colonial India'' 1998:80.</ref>
 
== Zánik ==
Koncom [[18. storočia]] sa začala prejavovať rastúca konkurencia Angličanov a [[Holandsko|Holanďanov]] pri obchodovaní s Čínou a švédska východoindická spoločnosť postupne začala strácať obchodné pozície vo vzájomnom konkurenčnom boji. Obchod postupne upadal. Posledná obchodná výprava pod vedením spoločnosti sa uskutočnila v roku [[1806]]{{Bez citácie }}. V roku [[1813]] spoločnosť oficiálne zanikla.{{Bez citácie}}