High Data Rate Digital Subscriber Line: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5:
Prvé pokusy použiť DSL technológiu na vyriešenie tohto problému boli vykonané v USA za použitia kódovania [[2B1Q]]. Táto modulácia umožnňovala prenosovú rýchlosť 784 [[kbit/s]] po jedinej krútenej dvojlinke. Nová technológia pritiahla pozornosť priemyslu, ale nebola celosvetovo nasaditeľná kvôli rozdielom medzi štandardmi T1 a E1. [[ITU]] vtedy vyvinula nový štandard pre HDSL, použitím modulácie CAP ([[Carrierless Amplitude Phase Modulation]]), ktorá dosahovala maximálnu šírku pásma 2.0 Mbps použitím dvoch prárov medených vedení.
HDSL umožnila telekomunikačným spoločnostiam nasadzovať T1 na väčšie okruhy. Pôvodné marketingové označenie bolo Non Repeated T-1, s dĺžkou kábla 12 000 stôp po
HDSL can be used either at the T1 rate (1.544 Mbps) or the E1 rate (2 Mbps). Slower speeds are obtained by using multiples of 64 kbps channels, inside the T1/E1 frame. This is usually known as '''channelized T1/E1''', and it's used to provide slow-speed data links to customers. In this case, the line rate is still the full T1/E1 rate, but the customer only gets the limited (64 multiple) data rate over the local serial interface.
| |||