|
=== Prístup k tvorbe ===
[[Súbor:Chaplin Studios postcard.jpg|thumb|Obrázok filmových štúdií Charlieho Chaplina (z r. 1922), v ktorých produkoval filmy medzi rokmi 1918 až 1952]]
Chaplin nerád prezrádzal postupyspôsoby akými pristupoval k tvorbe svojich filmových diel. Prirovnával to k tomu, ako kúzelník tají technickú podstatu svojich iluzionistických čísel.{{sfn|Robinson|606}} Jeho pracovné metódy boli počas jeho života viac-menej veľkou neznámou.{{sfn|Brownlow|7}} O ich zverejnenie sa zaslúžili neskoršie rozbory filmových historikov. Boli tonimi hlavnenapríklad [[Kevin Brownlow]] a [[David Gill]] v dokumentárnej trilógii ''[[Unknown Chaplin]]'' z roku 1983.{{sfn|Louvish|103}}{{sfn|Robinson|168}}
Až do svojho prvého zvukového filmu ''Diktátor'' Chaplin nenakrúcal film podľa dokončenéhospracovaného filmového scenára.{{sfn|Robinson|173, 197, 310, 489}} Veľa jehosvojich skorších filmov začínal vyrábať len s jednoduchým námetomnápadom, napríklad že „Charlie prichádza do kúpeľov“, alebo „Charlie pracuje v záložni“.{{sfn|Robinson|169}} Potom už len spolu s tímom a rekvizitami filmoval improvizované gagy, ktoré boli prepojené na naznačenú reálnu tému.{{sfn|Louvish|103}}{{sfn|Robinson|168}} Stávalo sa preto, že niektoré nápady, rušili príbehovú štruktúru. Často pre dodržanie dejovej línie preto museli zmeniť práve dokončené scény.{{sfn|Louvish|168}}{{sfn|Robinson|166–170, 489–490}}{{sfn|Brownlow|187}} Od filmu ''Parížska maitressa'' začínal Chaplin nakrúcanie s pripravenoupripraveným témou,námetom.{{sfn|Louvish|182}} no Robinsonová píše, že do filmu ''Moderná doba'' „prechádzalo dielo mnohými premenami a permutáciami až kým sa nedostalo k svojej finálnej podobe.“{{sfn|Robinson|460}}
Takýto spôsob produkcie filmov spôsobil, že Chaplin v porovnaní s inými filmovými tvorcami svojej doby potreboval na dokončenie diela omnoho dlhší čas.{{sfn|Louvish|228}} V prípade, že sa mu jeho pôvodná myšlienka v tvorbe stratila, bol schopný prerušiť nakrúcanie, niekoľko dní prestať nakrúcaťnepracovať a vrátiť sa do štúdií až potom, keď dospel k inšpirácii, ako pokračovať ďalej.{{sfn|Robinson|234–235}}{{sfn|Cousins|71}} Predlžovanie nakrúcaniavýroby bolo dôsledkom povestného Chaplinoveho perfekcionizmu.{{sfn|Robinson|172, 177, 235, 311, 381, 399}}{{sfn|Brownlow|59, 75, 82, 92, 147}} Jeho priateľ, [[Ivor Montagu]], hovoril, že „neuznával nič iné ako dokonalosť.“{{sfn|Brownlow|82}} Potom ako sa stal Chaplin finančne nezávislým, využil situáciu na to, aby šiel za týmto svojím cieľom s omnoho väčšou húževnatosťou.{{sfn|Robinson|235, 311, 223}}{{sfn|Brownlow|82}} Napríklad vo filme ''The Kid'' vychádzalo na jeden vydarený záber 53 nakrútených filmových klapiek.{{sfn|Robinson|746}}{{sfn|Maland|1989|359}} Na 20-minútovú snímku ''The Immigrant'' spotreboval Chaplin 12 kilometrov filmového pásu,. ktorý by vV tom čase by tento materiál stačil na jeden celovečerný film.{{sfn|Robinson|201}}{{sfn|Brownlow|192}}
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.
|
