Wikipédia

Turecko: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Verzia používateľa 92.52.3.34 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker
Značka: rollback
HPPA (diskusia | príspevky)
4 290 editací
dBez shrnutí editace
Riadok 20:
| Úradné jazyky = [[turečtina]]
| Štátne zriadenie = [[prezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br/>[[Predseda vládyViceprezident]]
| Politickí predstavitelia = [[Recep Tayyip Erdoğan]]<br/>[[BinaliFuat YıldırımOktay]]
| Vznik = [[29. október]] [[1923]]
| Susedia = [[Bulharsko]], [[Grécko]], [[Irak]], [[Sýria]], [[Irán]], [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Gruzínsko]]
Riadok 28:
| Rozloha vody =
| Percento vody = 1,3
| Odhad počtu obyvateľov =82 003 882
| Rok odhad počtu obyvateľov =2018
| Poradie odhad počtu obyvateľov =19
| Sčítanie počtu obyvateľov = 79 814 871
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2017
| Hustota obyvateľstva = 102105
| Poradie hustota = 107
| HDP = 861631 miliárd
| Rok HDP = 20172019
| Poradie HDP = 17
| HDP na hlavu = 2528 776625
| Poradie HDP na hlavu = 45
| HDI = 0,761791
| Rok HDI = 20142017
| Poradie (HDI) = 7264
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Turecká líra]]
Riadok 70:
 
=== Starovek ===
Turecké územie patrí k najstarším trvalo osídleným regiónom na svete. Najstaršie obydlia vznikli ešte v [[neolit]]e ([[Çatalhöyük]]). Prvou ríšou, ktorá na území dnešného Turecka existovala v staroveku bola [[Chetitská ríša]], približne v dobe od 18. do 13. stor. pred Kristom. Po rozpade ríše Chetitov sa najdôležitejším štátom stala [[Frýgia]], až pokiaľ ju v 7. stor. pred Kr. nerozvrátili kmene Cimmerčanov. Medzi najvýznamnejšie nástupnícke štáty Frýgie patrili [[Lýdia]], [[CariaKária]] a [[Lýcia]]. Lýďania a Lýcania hovorili indoeurópskym jazykom, no tento mal aj mimo-indoeurópske prvky, charakteristické pre Chetitov.
 
Už od 12. stor. pred Kr. bolo západné pobrežie Anatólie kolonizované [[Aioli|aiolskými]], [[Dóri|dórskymi]] a [[Ióni|iónskymi]] [[Gréci|Grékmi]]. V 8 stor. Gréci kolonizovali celé severné ([[Pontos]]) a južné pobrežia. V 6.-5. storočí bola Anatólia dobytá [[Perzská ríša|Peržanmi]], s ktorými viedli Gréci vojny. Nakoniec Anatóliu dobyl [[Alexander Macedónsky]]. Po jeho smrti sa rozpadla na niekoľko helenistických štátov ([[Bitýnia]], [[Kapadócia]], [[Pergamon]] a [[Pontos]]). Mnoho gréckych obyvateľov sa usadilo v rôznych častiach Anatólie, čo viedlo k hellenizovaniuhelenizovaniu celej oblasti. Tieto štáty nemali dlhé trvanie a do konca 1. stor. pred Kr. všetky ovládla [[Rímska ríša]]. Po jej rozdelení, v roku 395 územie dnešného Turecka pripadlo [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].
 
=== Osmanská ríša ===
Riadok 88:
Územie Turecka má zhruba obdĺžnikový tvar, je cez {{km|1600|m}} dlhé a {{km|800|m}} široké. Pokrýva plochu {{km2|779452}} (vrátane jazier), z toho leží v Európe na Balkánskom polostrove {{km2|23764}} (3&nbsp;% územia)<ref>[http://www.turkishodyssey.com/turkey/turkey.htm Turkish Odyssey: Turkey]</ref> a ostatných {{km2|755688}} (97&nbsp;% územia) leží v juhozápadnej Ázii na polostrove Malá Ázia (nazývanom tiež Anatólia). Anatólsku časť od Európy oddeľuje úžina [[Bospor]], [[Marmarské more]] a [[Dardanely]]&nbsp;–&nbsp;toto je aj jediná morská spojnica medzi [[Čierne more|Čiernym morom]] a [[Stredozemné more|Stredozemným morom]]. Najvyšší vrch európskej časti je [[Mahya Dağı]] ({{m|1031|m}}).
 
Európsku časť Turecka tvorí Východná Trácia alebo Rumélia, hraničiaca s Bulharskom a Gréckom. Ázijská časť, Anatólia, je značne hornatá. Uprostred sa rozkladá náhorná plošina. Pobrežné roviny sú úzke, medzi nimi a centrálnou plošinou leží pohorie [[Taurus (pohorie)|Taurus]] (pozdĺž pobrežia Stredozemného mora) a pohoria [[PontusPontské (pohorie)vrchy|Pontus]] a [[Köroğlu]] pozdĺž pobrežia Čierneho mora. Východné Turecko je najmohutnejšou časťou krajiny. Pramenia tu rieky [[Eufrat]], [[Tigris]] a [[Aras]], leží tu jazero [[Van]] a najvyššia turecká hora [[Ararat (vrch v Turecku)|Ararat]] ({{m|5137|m}}).
 
== Politika ==
Riadok 97:
[[Výkonná moc|Exekutívna moc]] je vykonávaná premiérom a Radou ministrov, ktorú spoločne tvoria vládu, zatiaľ čo [[legislatíva|legislatívna]] moc je zaopatrená v jednokomorovom parlamente, vo [[Veľké národné zhromaždenie Turecka|Veľkom národnom zhromaždení Turecka]]. [[Súdnictvo]] je nezávislé od exekutívy a legislatívy a Ústavnému súdu je daná právomoc rozhodnúť ohľadne súladu veci s právnym rámcom a ústavou krajiny. [[Turecká rada štátu|Rada štátu]] slúži ako posledná inštancia na odvolanie v administratívnych prípadoch, kým Apelačný odvolací súd slúži pre všetky ostatné prípady.<ref name="TR_Constit">{{cite web|url=http://www.byegm.gov.tr/mevzuat/anayasa/anayasa-ing.htm|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070203170110/http://www.byegm.gov.tr/mevzuat/anayasa/anayasa-ing.htm|archivedate=3 February 2007|title=Turkish Constitution|author=Turkish Directorate General of Press and Information|publisher=Turkish Prime Minister's Office|accessdate=16 December 2006|date=17 October 2001}}</ref>
 
Premiér jebol volený parlamentom počas hlasovania o dôvere vláde a jebol zvyčajne hlavou politickej strany, ktorá má najviac kresiel v parlamente. Súčasný premiér je [[Ahmet Davutoğlu]], ktorý je zároveň od 27. augusta 2014 aj lídromlíder [[Strana spravodlivosti a rozvoja|Strany spravodlivosti a rozvoja]] (AKP) bol premiérom Turecka od 28. augusta 2014 do 22. mája 2016. Po [[Turecké všeobecné voľby 2015|všeobecných voľbách]] v roku 2015 ohlásil Davutoğlu rezignáciu, keďže AKP stratila väčšinu, ostanea však12. dočasnýmjúla 2018 sa premiérom, pokiaľstal nebude[[Binali sformovanáYıldırım]] novádo 18. februára 2019; potom funkcia premiéra zanikla na základe výsledkov referenda z roku vláda2017.
 
[[Všeobecné volebné právo]] pre obe pohlavia platí v Turecku od roku 1933, pričom právo hlasovať má každý turecký občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Do parlamentu sa volí 550 poslancov na štvorročné obdobie v proporčnom systéme v rámci 85 volebných okrskov.
Riadok 115:
Podľa Článku 142 Tureckej ústavy sú organizácia, povinnosti a jurisdikcia súdov, ich fungovanie a súdne procedúry regulované právom. V súlade s vyššie zmieneným článkom tureckej ústavy a ďalších týkajúcich sa zákonov sa dá turecký súdny systém klasifikovať do troch hlavných kategórií, ktorými sú Súdne dvory, Správne súdy a Vojenské súdy. Každá kategória zahŕňa súdy prvej inštancie a najvyššie súdy. Navyše tu funguje aj Súd jurisdikčných sporov, ktorý zasadá v prípadoch, ktoré nie sú jasne zaraditeľné do jednej z troch kategórií.<ref name=uhdigm.adalet.gov.tr/>
 
Vymáhateľnosť práva v Turecku je vykonávaná rôznymi odbormi (ako Generálne riaditeľstvo bezpečnosti a Generálne veliteľstvo žandárstva) a agentúrami, pričom všetky konajúkonali pod vedením [[Premiér Turecka|premiéra]] a najmä [[Ministerstvo vnútra Turecka|ministra vnútra]]. Podľa údajov z tureckého [[Ministerstvo spravodlivosti Turecka|Ministerstva spravodlivosti]] bolo v novembri 2008 v tureckých väzniciach asi 100 000 ľudí, čo predstavuje dvojnásobný nárast oproti roku 2000.<ref>{{cite news|url=http://www.todayszaman.com/national_turkish-prisons-house-more-than-100000_161294.html|accessdate=2008-12-15|title=Turkish prisons house more than 100,000|date=2008-12-15|work=[[Today's Zaman]]}}</ref>
 
=== Diplomatické vzťahy ===
Riadok 122:
Turecko je zakladajúcim členom [[Organizácia spojených národov|Organizácie spojených národov]] (1945),<ref name=ministryofforeign3>{{cite web|title=The United Nations Organization and Turkey|url=http://www.mfa.gov.tr/the-united-nations-organization-and-turkey.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] (1961),<ref name=ministryofforeign1>{{cite web|title=Turkey's Relations with the Organization for Economic Co-operation and Development (OECD)|url=http://www.mfa.gov.tr/oecd.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia islamskej spolupráce|OIC]] (1969),<ref name=ministryofforeign4>{{cite web|title=The Republic of Turkey and The Organization of The Islamic Conference|url=http://www.mfa.gov.tr/the-islamic-conference--_oic_.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] (1973),<ref name=ministryofforeign5>{{cite web|title=The Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE)|url=http://www.mfa.gov.tr/turkey-and-the-organization-for-security-and-cooperation-in-europe-osce.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia pre ekonomickú spoluprácu|ECO]] (1985),<ref name=ministryofforeign6>{{cite web|title=Turkey's relations with the Economic Cooperation Organization (ECO)|url=http://www.mfa.gov.tr/turkey-and-the-economic-cooperation-organization-_eco_.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Čiernomorská hospodárska spolupráca|BSEC]] (1992),<ref name=ministryofforeign7>{{cite web|title=The Black Sea Economic Cooperation Organization (BSEC)|url=http://www.mfa.gov.tr/the-black-sea-economic-cooperation-organization-_bsec_.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[D-8]] (1997)<ref name=ministryofforeign8>{{cite web|title=D8|url=http://www.mfa.gov.tr/_d-8_.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> a [[G-20]] (1999).<ref name=ministryofforeign2>{{cite web|title=G-20|url=http://www.mfa.gov.tr/g-20-en.en.mfa|website=mfa.gov.tr|accessdate=12 June 2014}}</ref> Turecko bolo členom [[Bezpečnostná rada OSN|Bezpečnostnej rady OSN]] v rokoch 1951-1952, 1954-1955, 1961 a 2009.2010.<ref name="Hürriyet UN Security">{{cite web|url=http://hurarsiv.hurriyet.com.tr/goster/haber.aspx?id=10149253&tarih=2008-10-17|title=Türkiye'nin üyeliği kabul edildi |work=Hürriyet Daily News|date=17 October 2008|accessdate=1 November 2010}}</ref> V septembri 2013 sa krajina stala členom [[Ázijský kooperačný dialóg|Ázijského kooperačného dialógu]] (ACD).
 
V súlade s tradičnou Turecko sa stalo jedným z prvých členov [[Rada Európy|Rady Európy]] v roku 1949, podalo prihlášku na pridružené členstvo v [[EHS]] (predchodcovi [[EÚ]]) v roku 1959, aby sa stalo pridruženým členom [[Ankarská dohoda|Ankarskou dohodou]] v roku 1963. Po dekádach politických vyjednávaní podala krajina prihlášku na plné členstvo v EHS v roku 1987, stala sa pridruženým členom [[Západoeurópska Úniaúnia|ZEÚ]] v roku 1992, v roku 1995 vstúpilo do [[Colná únia EÚ|colnej únie]] s EÚ a boli s nim začaté formálne vyjednávania o prístupe do EÚ v roku 2005.<ref name="TR_EUChrono">{{cite web|url=http://www.abgs.gov.tr/en/tur-eu_relations_dosyalar/chronology.htm|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070515022203/http://www.abgs.gov.tr/en/tur-eu_relations_dosyalar/chronology.htm|archivedate=15 May 2007|title=Chronology of Turkey-EU relations|publisher=Turkish Secretariat of European Union Affairs|accessdate=30 October 2006}}</ref> Dnes je členstvo v EÚ považované za štátnu politiku a strategický cieľ krajiny.<ref>{{cite web|url=http://www.zaman.com.tr/gundem_erdogan-abye-tam-uyelik-turkiyenin-stratejik-hedefidir_1015339.html|title=Erdoğan: AB'ye tam üyelik, Türkiye'nin stratejik hedefidir (Turkish)/Erdogan:EU membership, Turkey's strategic target|publisher=[[Zaman (newspaper)|Zaman]]|date=2010-08-12|accessdate=2013-12-19}}</ref> Turecká podpora [[Severný Cyprus|Severného Cypru]] naďalej komplikuje vzťahy s EÚ a ostáva významnou prekážkou vstupu krajiny do únie. <ref name="Mardell">{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/6170749.stm |title=Turkey's EU membership bid stalls|first=Mark|last=Mardell|authorlink=Mark Mardell|publisher=BBC|accessdate=17 December 2006|date=11 December 2006}}</ref>
 
Ďalšia charakteristická črta tureckej zahraničnej politiky je dlhoročná orientácia štátu na strategickú alianciu s [[USA]].<ref name=foreignaffairs.com>{{cite web|title=False Friends. Why the United States Is Getting Tough With Turkey|url=http://www.foreignaffairs.com/articles/140952/michael-j-koplow/false-friends|website=foreignaffairs.com|accessdate=6 April 2015}}</ref><ref name=fas.org>{{cite web|title=Turkey: Background and U.S. Relations|url=https://fas.org/sgp/crs/mideast/R41368.pdf|website=fas.org|accessdate=6 April 2015}}</ref> Spoločná hrozba, stelesnená počas [[Studená vojna|Studenej vojny]] [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], viedla ku členstvu Turecka v [[NATO]] roku 1952, čím sa zaistili blízke bilaterálne vzťahy s [[Washington, D.C. |Washingtonom]]. Následne Turecko profitovalo z americkej politickej, ekonomickej a diplomatickej podpory, vrátane v kľúčovom aspekte ako prihláška krajiny do EÚ.<ref>{{cite web |last1=Ziya Öniş |first1=ŞuhnazYılmaz |title=Turkey-EU-US Triangle in Perspective: Transformation or Continuity? |url=http://istanbul2004.ku.edu.tr/syilmaz/public_html/doc/03.pdf|website=http://istanbul2004.ku.edu.tr/ |accessdate=4 August 2014}}</ref> V prostredí po konci Studenej vojny sa geostrategická poloha Turecka zmenila na jeho blízkosť ku [[Blízky východ|Blízkemu]] a [[Stredný východ|Strednému východu]], [[Kaukaz]]u a [[Balkán]]u.<ref name=edoc.hu-berlin.de>{{cite web|last1=Mitrovic|first1=Marija|title=Turkish Foreign Policy towards the Balkans|url=http://edoc.hu-berlin.de/series/getmaseries/2014-10/PDF/10.pdf|website=edoc.hu-berlin.de|accessdate=9 August 2014}}</ref>
Riadok 128:
Nezávislosť [[Turkické štáty|turkických štátov]] od [[ZSSR]] v roku 1991, s ktorými Turecko zdieľa spoločné kultúrne a jazykové dedičstvo, umožnila Turecku rozšíriť jeho ekonomické a politické vzťahy hlboko do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]],<ref name="Bal2004">{{cite book|author=İdris Bal|title=Turkish Foreign Policy in Post Cold War Era|url= |accessdate=2013|-06-15year=2004|publisher=Universal-Publishers|isbn=978-1-58112-423-1|page=269}}</ref> a tak umožnila dokončenie finančne náročného projektu ropovodu a plynovodu z [[Azerbajdžan|azerbajdžanského]] [[Baku]] do tureckého prístavu [[Ceyhan]]. [[Ropovod Baku–Tbilisi–Ceyhan]] je súčasťou tureckej zahraničnopolitickej stratégie, stať sa energetickým privádzačom pre Západ. Turecká hranica s [[Arménsko]]m však ostáva stále zatvorená za tureckú podporu [[Azerbajdžan]]u počas vojny v [[Náhorný Karabach|Náhornom Karabachu]].<ref>{{cite book|last=Elanchenny|first=Susae|title=Breaking the Ice The Role of Civil Society and Media in Turkey-Armenia Relations An Evaluation of the 'Dialogue-Building between Turkey and Armenia' Project|date=2010|publisher=Istanbul Kültür University|location=Istanbul|isbn=605-4233-80-7|page=9|url= }}</ref>
 
Počas vlády [[Strana spravodlivosti a rozvoja|AKP]] vzrástol vplyv krajiny v bývalých oblastiach [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a [[Balkán]]e, na základe doktríny „strategickej hĺbky“ (termín zaviedol [[Ahmet Davutoğlu]]) ako definíciu pre vzrastajúce turecké angažovanie sa v regionálnej zahraničnej politike, nazývané aj [[neo-osmanizmus]].<ref>{{cite web|url= http://www.carnegieendowment.org/publications/index.cfm?fa=view&id=22209|title= Turkey's Middle East Policies: Between Neo-Ottomanism and Kemalism|last=Taşpınar|first=Ömer|accessdate=5 June 2010|date=September 2008|publisher=Carnegie Endowment for International Peace}}</ref><ref>{{Cite book|last= Murinson|first=Alexander|title= Turkey's Entente with Israel and Azerbaijan: State Identity and Security in the Middle East and Caucasus (Routledge Studies in Middle Eastern Politics)|publisher=[[Routledge]]|date=December 2009|page=119|isbn=0-415-77892-1}}</ref> Po [[Arabská jar|Arabskej jari]] v decembri 2010 a rozhodnutiach AKP smerom k podpore istých opozičných skupín v zasiahnutých krajinách sa zhoršili vzťahy s viacerými arabskými štátmi – od začiatku [[Občianska vojna v Sýrii|občianskej vojny]] so susednou [[Sýria|Sýriou]] a po [[Egyptský prevrat 2013|zvrhnutí prezidenta Muhammada Mursího]] v roku 2013 s [[Egypt]]om.<ref>{{cite web|url=http://www.euronews.com/2013/10/04/syria-ratchets-up-tension-with-turkey-warning-it-of-dangers-of-rebel-support/|title=Syria ratchets up tension with Turkey – warning it of dangers of rebel support|date=4 October 2013|publisher=Euronews}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.businessweek.com/ap/2013-08-16/turkey-egypt-recall-ambassadors|title=Turkey, Egypt recall envoys in wake of violence|date=16 August 2013|publisher=Bloomberg}}</ref> V roku 2014 Turecko nemalo [[Veľvyslanec|diplomatické zastúpenie na úrovni veľvyslanca]] v [[Sýria|Sýrii]], [[Egypt]]e a [[Izrael]]i. Diplomatické vzťahy s posledne menovanou krajinou sa zhoršili po izraelskom bombardovaní [[Pásmo Gazy|Pásma Gazy]].<ref>{{cite web|url=http://www.todayszaman.com/columnist/amanda-paul/turkey-egypt-relations-at-rock-bottom_360674.html|title=Turkey-Egypt Relations: at Rock-Bottom|author=Amanda Paul|publisher=Today's Zaman|date=2014-10-04|accessdate=2014-11-19}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.turkishweekly.net/op-ed/3216/on-relations-between-turkey-and-egypt.html|title=On Relations between Turkey and Egypt|author=Yaşar Yakış|publisher=Turkish Weekly|date=2014-09-29|accessdate=2014-11-19}}</ref> Tým pádom ostalo Turecku v [[Levanta|Levante]] (s nedávnymi bohatými nálezmi [[Zemný plyn|zemného plynu]]) iba málo spojencov,<ref>{{cite web|url=http://www.reuters.com/article/2014/10/29/cyprus-energy-turkey-idUSL5N0SO3LK20141029|title=Greece, Egypt, Cyprus urge Turkey to quit gas search off island|publisher=Reuters|date=2014-10-29|accessdate=2014-11-19}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.reuters.com/article/2014/11/08/egypt-energy-cyprus-greece-idUSL6N0SY0FW20141108|title=Egypt, Greece, Cyprus pledge to boost energy cooperation|publisher=Reuters|date=2014-11-08|accessdate=2014-11-19}}</ref> čo je v priamom rozpore s pôvodnými plánmi vtedajšieho ministra zahraničných vecí a terajšieho premiéra [[Ahmet Davutoğlu| Davutoğlua]] na zahranično-politickú doktrínu „žiadnych problémov so susedmi“.<ref>{{cite web|url=http://www.mfa.gov.tr/policy-of-zero-problems-with-our-neighbors.en.mfa|title=Policy of Zero Problems with our Neighbors|publisher=Turkish Ministry of Foreign Affairs|accessdate=2014-11-19}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.foreignpolicy.com/articles/2013/08/21/how_turkey_foreign_policy_went_from_zero_problems_to_zero_friends|title=How Turkey Went From 'Zero Problems' to Zero Friends|author=Piotr Zalewsky|publisher=Foreign Policy|date=2013-08-22|accessdate=2014-11-19}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.bbc.com/news/world-europe-30111043|title=Erdogan's 'New Turkey' drifts towards isolation|author=Mark Lowen|publisher=BBC|date=2014-11-20|accessdate=2014-11-22}}</ref>
 
Turecko už od päťdesiatych rokov 20.storočia udržiava jednotky v medzinárodných misiách v rámci OSN a NATO, vrátane [[Peacekeeping|peacekeepingových]] misií v [[Somálsko|Somálsku]] a bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]] a podpory koaličných vojsk v [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Druhej vojne v Perzskom zálive]]. Turecko má taktiež 36 000 vojakov na [[Severný Cyprus|Severnom Cypre]], hoci ich prítomnosť je kontroverzná,<ref name="Richmond1998">{{cite book|last=Richmond|first=Oliver P.|title=Mediating in Cyprus: The Cypriot Communities and the United Nations|url= |accessdate=9 February 2013|year=1998|publisher=Psychology Press|isbn=978-0-7146-4877-4|page=260}}</ref> a asistuje [[Iracký Kurdistan|Irackému Kurdistanu]] s bezpečnosťou.<ref>{{cite news|title=Turkey vows to provide all kinds of support for KRG's security|url=http://www.todayszaman.com/diplomacy_turkey-vows-to-provide-all-kinds-of-support-for-krgs-security_364971.html|accessdate=22 November 2014|publisher=Today's Zaman|date=21 November 2014}}</ref> Turecko má v rámci [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|americkej stabilizačnej misie]] v [[Afganistan]]e a pod NATO patriaceho [[ISAF]]u vojakov od roku 2001.<ref name=tskpeace>{{cite web|title=Contribution of Turkish Armed Forces to Peace Support Operations|url=http://www.tsk.tr/20_ingilizce_tsktr/5_international_relations/contribution-of-the-turkish-armed-forces-to-peace-support-operations.html|website=http://www.tsk.tr|publisher=Turkish Armed Forces|accessdate=3 August 2014}}</ref> Od roku 2003 dodáva Turecko vojenský personál pre [[Eurocorps]] a zúčastňuje sa na iniciatíve [[Bojové skupiny EÚ|EU Battlegroups]].<ref name="Enter the EU Battle Groups">{{cite web|title=Enter the EU Battle Groups|url=http://www.iss.europa.eu/uploads/media/cp097.pdf|work=Chaillot Paper no.97|publisher=European Union Institute for Security Studies|page=88|date=February 2007}}</ref>
Riadok 137:
[[Turecké ozbrojené sily]] pozostávajú z [[Turecké pozemné sily|pozemných síl]], [[Turecké námorníctvo|námorníctva]] a [[Turecké vzdušné sily|vzdušných síl]]. [[Turecké žandárstvo]] a [[Turecká pobrežná stráž]] operujú pod Ministerstvom vnútra v čase mieru, hoci sú v čase vojny podriadené veliteľstvám pozemných, resp. námorných síl.<ref name="TSK_Organisation">{{cite web|url=http://www.tsk.mil.tr/eng/genel_konular/savunmaorganizasyonu.htm|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090218082358/http://www.tsk.mil.tr/eng/genel_konular/savunmaorganizasyonu.htm|archivedate=18 February 2009|title=Turkish Armed Forces Defense Organization|author=Turkish General Staff|authorlink=Turkish Armed Forces|publisher=Turkish Armed Forces|accessdate=15 December 2006|year=2006}}</ref>
 
[[Náčelník Generálneho štábu Turecka|Náčelník Generálneho štábu]] je menovaný prezidentom a jebol zodpovedný premiérovi. Rada ministrov je zodpovedná parlamentu za záležitosti národnej bezpečnosti a adekvátnu prípravu ozbrojených síl na obranu krajiny. Možnosť vyhlásiť vojnu a nasadiť turecké vojská v zahraničí či umožniť pobyt cudzích vojsk na území Turecka je plne v rukách parlamentu. <ref name="TSK_Organisation" />
 
Turecko má po [[United States Armed Forces|armáde USA]] druhé najväčšie vojsko v rámci [[NATO]], s odhadom 495 000 nasaditeľných vojakov podľa údajov NATO z roku 2011.<ref>{{cite web|title=Financial and Economic Data Relating to NATO Defence|url=http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2012_04/20120413_PR_CP_2012_047_rev1.pdf|publisher=NATO|accessdate=16 June 2013|date=13 April 2012}}</ref> Turecko je jedným z piatich štátov NATO, ktoré sú súčasťou politiky zdieľania jadrových zbraní spolu s Belgickom, Holandskom, Nemeckom a Talianskom.<ref>{{cite web|url=http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,618550,00.html|title=Der Spiegel: ''Foreign Minister Wants US Nukes out of Germany'' (10 April 2009)|work=Der Spiegel|date=30 March 2009|accessdate=1 November 2010}}</ref> Na leteckej základni [[Incirlik]] je umiestnených celkovo 90 jadrových zbraní [[B61]], 40 z nich je určených pre potreby [[Turecké vzdušné sily |Tureckých vzdušných síl]], ich použitie však podlieha súhlasu NATO.<ref>{{cite web|url=http://www.nrdc.org/nuclear/euro/euro_pt1.pdf|title=NRDC: U.S. Nuclear Weapons in Europe|publisher=Natural Resources Defense Council, 2005|format=PDF|author=Hans M. Kristensen|accessdate=1 November 2010}}</ref>
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Turecko“