Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Prístup k tvorbe: oprava štylistiky |
→Prístup k tvorbe: rozšírenie článku |
||
Riadok 197:
Chaplin nerád prezrádzal spôsoby akými pristupoval k tvorbe svojich filmových diel. Prirovnával to k tomu, ako kúzelník tají technickú podstatu svojich iluzionistických čísel.{{sfn|Robinson|606}} Jeho pracovné metódy boli počas jeho života viac-menej veľkou neznámou.{{sfn|Brownlow|7}} O ich zverejnenie sa zaslúžili neskoršie rozbory filmových historikov. Boli nimi napríklad [[Kevin Brownlow]] a [[David Gill]] v dokumentárnej trilógii ''[[Unknown Chaplin]]'' z roku 1983.{{sfn|Louvish|103}}{{sfn|Robinson|168}}
Až do svojho prvého zvukového filmu ''Diktátor'' Chaplin nenakrúcal film podľa spracovaného filmového scenára.{{sfn|Robinson|173, 197, 310, 489}} Veľa svojich skorších filmov začínal vyrábať len s jednoduchým nápadom, napríklad že „Charlie prichádza do kúpeľov“, alebo „Charlie pracuje v záložni“.{{sfn|Robinson|169}} Potom už len spolu s tímom a rekvizitami filmoval improvizované gagy, ktoré boli prepojené na naznačenú reálnu tému.{{sfn|Louvish|103}}{{sfn|Robinson|168}} Stávalo sa preto, že niektoré nápady, rušili príbehovú štruktúru. Často pre dodržanie dejovej línie preto museli zmeniť práve dokončené scény.{{sfn|Louvish|168}}{{sfn|Robinson|166–170, 489–490}}{{sfn|Brownlow|187}} Od filmu ''Parížska maitressa'' začínal Chaplin nakrúcanie s pripraveným námetom.{{sfn|Louvish|182}}
Takýto spôsob produkcie filmov spôsobil, že Chaplin v porovnaní s inými filmovými tvorcami svojej doby potreboval na dokončenie diela omnoho dlhší čas.{{sfn|Louvish|228}} V prípade, že sa mu jeho pôvodná myšlienka v tvorbe stratila, bol schopný prerušiť nakrúcanie, niekoľko dní prestať nepracovať a vrátiť sa do štúdií až potom, keď dospel k inšpirácii, ako pokračovať ďalej.{{sfn|Robinson|234–235}}{{sfn|Cousins|71}} Predlžovanie výroby bolo dôsledkom povestného Chaplinoveho perfekcionizmu.{{sfn|Robinson|172, 177, 235, 311, 381, 399}}{{sfn|Brownlow|59, 75, 82, 92, 147}} Jeho priateľ, [[Ivor Montagu]], hovoril, že „neuznával nič iné ako dokonalosť.“{{sfn|Brownlow|82}} Potom ako sa stal Chaplin finančne nezávislým, využil situáciu na to, aby šiel za týmto svojím cieľom s omnoho väčšou húževnatosťou.{{sfn|Robinson|235, 311, 223}}{{sfn|Brownlow|82}} Napríklad vo filme ''The Kid'' vychádzalo na jeden vydarený záber 53 nakrútených filmových klapiek.{{sfn|Robinson|746}}{{sfn|Maland|1989|359}} Na 20-minútovú snímku ''The Immigrant'' spotreboval Chaplin 12 kilometrov filmového pásu. V tom čase by tento materiál stačil na jeden celovečerný film.{{sfn|Robinson|201}}{{sfn|Brownlow|192}}
Výrobu filmu v Chaplinovom ponímaní by sme mohli opísať ako „vytrvalú cestu perfekcionalizmu až do úplného šialenstva“.{{sfn|Louvish|225}}{{sfn|Brownlow|157}}{{sfn|Robinson|121, 469}} Robinson píše, že aj v neskorších rokoch pre Chaplina jeho práca „mala prednosť pred všetkým a všetkými ostatnými“. Kombinácia improvizovaných príbehov a neúprosného perfekcionizmu, ktorá vyústila do mnohých dní úsilia, vysokých nákladov, ako aj premrhaných kilometrov filmového materiálu, bola častou daňou pre Chaplina, ktorý frustrovaný tlačil na hercov a celý jeho filmový štáb.{{sfn|Robinson|371, 362, 469, 613}}{{sfn|Brownlow|56, 136}}{{sfn|Schickel|8}}
Chaplin sa snažil mať pod kontrolou všetky postavy v jeho filmoch.{{sfn|Robinson|606}} Šiel na to tak, že hercom predviedol svoje predstavy ako majú hrať a nakrúcal s nimi filmové slučky kým nezahrali presne to, čo od nich očakával.{{sfn|Bloom|101}}{{sfn|Brownlow|59, 98, 138, 154}}{{sfn|Robinson|614}} Úplnú kontrolu nad výrobou filmu si držal aj tým, že ich osobne strihal a finalizoval do podoby, ktorá spĺňala jeho predstavu o tom, ako má konečné dielo vyzerať.{{sfn|Robinson|140, 235, 236}} Filmový historik, [[Andrew Sarris]], Chaplina identifikuje ako prvého skutočne autorsky zameraného filmára.{{sfn|Maland|1989|353}} Ako svojich skutočných pomocníkov Chaplin uznával kameramana, [[Roland Totheroh|Rolanda Totheroha]], brata Syda a niektorých asistentov medzi ktorých patril napríklad [[Harry Crocker]], či [[Charles Reisner]].<ref>{{cite web|url=http://chaplin.bfi.org.uk/programme/essays/collaborators.html |title=Chaplin's Writing and Directing Collaborators |publisher=British Film Institute |accessdate=27 June 2012 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120214092650/http://chaplin.bfi.org.uk/programme/essays/collaborators.html |archivedate=14 February 2012 |df= }}</ref>
=== Štýl a témy ===
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.
| |||