Východopruská operácia (1945): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
opr
Riadok 10:
|výsledok= Víťazstvo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]
|protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]
|protivník2= [[Obrázok:Flag of Germany 1933.svg|25px]] [[Tretia ríša|Nacistické Nemecko]]
|velitel1=[[Konstantin Rokossovskij]]<br>([[2. bieloruský front]])<br>[[Ivan Danilovič Čerňachovskij|I. D. Čerňachovskij]]†<br>[[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|A. M. Vasilevskij]]<br>([[3. bieloruský front]])<br>[[Ivan Christoforovič Bagramjan|I. Ch. Bagramian]]<br>([[2. pobaltský front]])<br>[[Vladimir Filippovič Tribuc|V. F. Tribuc]]<br>([[Baltická flotila]])
|velitel2=[[Georg-Hans Reihard]]<br>([[Skupina armád Stred]])<br>neskôr [[Lothar Rendulic]]<br>([[Skupina armád Sever]])<br>[[Friedrich Hossbach]]<br>[[Friedrich-Wilhelm Müller]]<br>([[4. armáda Wehrmachtu|4. armáda]])<br>[[Erhard Raus]]<br>([[3. tanková armáda Wehrmachtu|3. tanková armáda]])<br>[[Walter Weis]]<br>[[Dietrich von Saucken]]<br>([[2. armáda Wehrmachtu|2. armáda]])
Riadok 22:
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
'''Východopruská operácia''' bola útočná akcia [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], ktorá trvala od [[13. január]]a do [[9. máj]]a [[1945]] a skončila dobytím východopruského [[Kaliningrad|Königsbergu]] (Kráľovec, dnes Kaliningrad).
 
==Situácia pred operáciou==
Riadok 28:
 
== Prvá východpruská ofenzíva ==
Sovietske sily dosiahli hraníc [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Východného Pruska]] v októbri 1944. Centrom prvého nemeckého územia tzv. „Starej ríše“, ktoré sovietske sily počas vojny ohrozili pozemnými jednotkami bolo historické mesto [[Königsberg]]. Propagandistická hodnota tohto územia bola značná pre obe strany. Z Königsbergu podnikal od 13. storočia výpravy proti pohanským obyvateľom Pobaltia [[Rád nemeckých rytierov]]. Blízko Rastenburgu (dnes [[Kętrzyn]]) mal počas vojny Hitler jedno z 2 sídiel hlavného štábu, tzv. [[Wolfsschanze]]. Nemenej významný bol politický, ekonomický a strategický význam tohto regiónu.<ref>Vasilevskij, A.M., 1975, V mene života. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, s. 451</ref>
 
Nacistická propaganda sa na boje na nemeckom území patrične pripravovala. Boli mobilizované oddiely domobrany, ktorá niesla vo Východno Prusku tradičné označenie [[Landwacht]]. 25. septembra boli tieto jednotky začlenené do nemeckej domobrany [[Volkssturm]].
Riadok 40:
 
Útok začal delostreleckou prípravou 1. pobaltského a 3. bieloruského frontu 13. januára 1945. 2. bieloruský front zaútočil o deň neskôr 14. januára. Dôležitým prvkom úspechu ofenzívy vo Východnom Prusku bol postup 1. a 2. bieloruského frontu od [[Varšava|Varšavy]] smerom cez [[Mława|Mławu]] a [[Iława|Deutsch-Eylau]] na [[Marienburg]], [[Elbing]] a [[Toruň]]. Silám nemeckej 2. armády sa pri tom podarilo ustúpiť za Vislu. 2. až 4. februára 1945 tak mali Nemci odrezané všetky pozemné ústupové cesty z Východného Pruska. Evakuácia civilistov a prísun zásob sa mohol uskutočniť iba po mori, kde však lode boli často terčom pre sovietske ponorky (napr. lode [[Wilhelm Gustloff (loď)|Wilhelm Gustloff]], [[SS General von Steuben]]).
[[Súbor:Battle Of Königsberg Begin.png|Bitka o Königsberg|náhľad|Mapa bojov o Königsberg.]]
28. januára padol nemecký prístav Memel. Napriek tomu sa nemecké sily kŕčovite držali v oblasti [[Königsberg]]uKönigsbergu, [[Pillau]] a [[Heilsberg|Heilsberského]] opevneného priestoru. Sovietske ofenzívy boli v priebehu februára zastavené. O tvrdosti bojov hovorí samo za seba aj to, že pri jednom z nemeckých delostreleckých prepadov bol 18. februára 1945 pri Mehlsacku smerteľne ranený veliteľ 3. bieloruského frontu gen. [[Ivan Danilovič Čerňachovskij|Ivan Čerňachovskij]]. Následne ho nahradil pridelenec vrchného velenia generál [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Vasilevskij]]. 19. februára naviac Nemci zaútočili z posilneného samlandského predmostia a z Königsbergu s cieľom spojiť obe izolované zoskupenia. To sa im vytlačením síl 1. pobaltského frontu frontu aj podarilo. Najvyššie velenie následne 24. februára z organizačných dôvodov zrušilo veliteľstvo 1. pobaltského frontu a jeho jednotky spojilo s 3. bieloruským.
 
Druhá etapa sovietskej ofenzívy sa začala vo februári 1945. Sovietske vojská boli posilnené delostrelectvom, najmä 8 prápormi ťažkého delostrelectva. Zvyšky skupiny armád Stred, premenovanej na operačnú skupinu Samland sa zatiaľ tvrdo branili v oblasti Königsbergu a západne od neho. Spojené samlandské a königsberské zoskupenie tvorilo asi 11 divízií. Velil mu nemecký gen. [[Otto Lasch|Lasch]].
Riadok 52:
3. bieloruský front zajal pri likvidácií königsberského a samlandského uskupenia asi 189 000 Nemcov. Sovietske zdroje udávajú, že počas druhej fázy bojov od februára do apríla 1945 padlo pri východopruskej operácii 126 464 (mŕtvych a nezvestných) a ďalších 458 314 vojakov bolo ranených.<ref name="Krivošejev"/>
 
Na [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]] sa vodcovia Spojeneckých národov dohodli, že [[Königsberg]], [[Memel]] a sever Východného Pruska pripadne [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Zvyšok Východného Pruska po vojne pripadol Poľsku.
 
== Referencie ==