Dejiny hudby: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 716 bajtov ,  pred 3 rokmi
 
=== Staroveká hudba ===
Staroveká hudba bola dlho považovaná len za jednohlasnú, ale súčasné archeologické dôkazy potvrdiliarcheologicy, žeako najstaršiaaj zdokumentovanáobrazy klinopisnána pieseňstarovekých starávázach 4000a rokov,stenách nájdenáa vstaroveká mesteliteratúra Urnaznačujú, bolaže skomponovanáharmónia (v terciáchhudobnom (harmóniáchzmysle slova) a napísaná v diatonickej stupniciexistovala.
 
Aj dvojité píšťaly, používané v starovekom Grécku a staroveké gajdy, ako aj obrazy na starovekých vázach a stenách a staroveká literatúra naznačujú, že harmónia (v hudobnom zmysle slova) existovala.
Jedna z píšťal pravdepodobne udávala základný tón, zatiaľ čo druhá hrala melodické pasáže.
 
==== India ====
Indickú klasickú hudbu môžeme nájsť v zápiskoch hinduistickej tradície – vo Védach. Sama véda, jedna zo štyroch vied opisuje podrobne hudbu.
Indická hudba bola silne [[Náboženstvo|nábožensko]]-[[Filozofia|filozofická]] a z kompozičného hľadiska matematicky vypočítaná. Striedajú sa tu napríklad párne a nepárne takty. V indickom presvedčeńi každý [[tón]] zodpovedá určitému "ladeniu planéty, časti sveta a časti človeka". Rovnaký princíp funguje v [[Makrokozmos|makrokozme]], aj v [[Mikrokozmos|mikrokozme]]. Najdôležitejší rozdiel medzi európskym hudobným myslením a východným spočíva v rozšírení o štvrťtóny. Indické melódie vychádzajú zo systémuv rágchrámoch a mala odvracať moc zla). MedziMuzikanti typickysa indickédelili nástrojena patriadve blanozvučnéskupiny, -a to "gala" (reprodukovali smútočné [[tabla]]náreky) a strunové"nar" :(oslavovali kráľov a bohov). Údaje o profesionálnych hudobníkoch sa zachovali cca. 3000 pred Kr. V tomto období sa hralo na rytmické nástroje vína(hrkálky, zidanrapkáče, tanburaplačky a bubny), strunové (lutna, harfa) a dychové (flauty, dvojité šalmaje). Vysoké {{Chýbanároky na hudobníkov vyžadovali aj odborné vzdelanie a preto vznikali chrámové školy. <ref>KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. zdroj}}3</ref>
 
==== Mezopotámia====
O hudbe v Mezopotámii sa dozdvedáme z údajov, zachovaných na kamenných [[Reliéf|reliéfoch]], zo sekundárnych prameňov [[Antická kultúra|antických]] a arabských autorov a z ikonografického materiáilu. Hudba mala [[Spirituálnosť|spirituálny]] charakter (hrala sa v chrámoch a mala odvracať moc zla). Muzikanti sa delili na dve skupiny, a to "gala" (reprodukovali smútočné náreky) a "nar" (oslavovali kráľov a bohov). Údaje o profesionálnych hudobníkoch sa zachovali cca. 3000 pred Kr. V tomto období sa hralo na rytmické nástroje (hrkálky, rapkáče, plačky a bubny), strunové (lutna, harfa) a dychové (flauty, dvojité šalmaje). Vysoké nároky na hudobníkov vyžadovali aj odborné vzdelanie a preto vznikali chrámové školy. <ref>KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. 3</ref>
 
==== Egypt ====
Anonymný používateľ