Karel Domin: Rozdiel medzi revíziami

| Popis osoby = český botanik, vysokoškolský pedagóg a politik.

'''Karel Domin''' (* [[4. máj]] [[1882]], [[Kutná Hora]]<ref name=“matrika“>[http://ebadatelna.soapraha.cz/d/7432/471 Matričný záznam o narodení a krste farnosť Kutná Hora]</ref>, {{--}}† [[10. jún]] [[1953]], [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]) bol český botanik, vysokoškolský pedagóg a politik.

Jeho otec Karel Domin pôsobil ako učiteľ na učiteľskom ústavuústave v Kutnej Hore. Jeho dedom z matkinej strany bol Gustav Adolf Lindner. Karel Domin vyštudoval botaniku na České univerzitě v Prahe. Po [[Habilitácia|habilitácii]] v roku [[1906]] bol roku [[1916]] menovaný [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] [[Botanika|botaniky]]. Zameriaval sa predovšetkým na [[Taxonómia (biológia)|taxonómiu]] rastlín, [[Fytogeografia|fytogeografiu]] a [[Geobotanika|geobotaniku]]. Skúmal [[Floristika|floristiku]] [[Česko-Slovensko|Československa]] a zúčastnil se aj na expedícii do juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]]. Venoval sa ochrane prírody a je považovaný za vedca, ktorý se najviac zasadil o vznik [[TANAP|Tatranského národného parku]].<ref name="Tatry">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karel Domin (1882 - 1953) Propagátor zákonné ochrany Tater, tj. národního parku| url = http://www.tatry.cz/servis/aktualne/domin.php | vydavateľ = Tatry.cz | dátum vydania =2003-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-14 | miesto = | jazyk = česky }}</ref>

V rokoch [[1922]] -– [[1923]] bol dekanom prírodovedeckej fakulty, [[1933]] -– [[1934]] bol rektorom [[Karolova univerzita|Univerzity Karlovy]] v [[Praha|Prahe]]. V rokoch [[1935]] -– [[1939]] bol [[Poslanec|poslancom]] [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]], do ktorého bol zvolený za Národní sjednocení. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] a po nástupe komunistov k moci sa k vedeckej práci, pre pravicové politické názory nemohol vrátiť.

Karel Domin svoju lásku vk Tatrám vyznal vo svojej knižke ''Tatranské obrazy'' (Praha 1926). Viac ako [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] sa mu na začiatku jeho úsilia o zriadenie národného parku, zdali byť dôležitejšie [[Belianske Tatry]], ale v priebehu plynúceho času zmenil názor. Keď sa objavila myšlienka zriadiť vo Vysokých Tatrách „prírodný park tatranský“, ktorá bola vyjadrená na porade Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku v júli [[1921]], s radosťou ju uvítal a ponúkol svoje botanické, prírodovedné skúsenosti a pomoc. Podľa jeho návrhu chránené územie malo zahŕňať Vysoké a Belianske Tatry s južným prepolím, ktoré ohraničovala [[Košicko-bohumínska železnica]]. Bol vytvorený kompletný projekt vrátane mapy a odôvodnenia návrhu s hľadiska hospodárskeho, geografického, prírodovedeckého a etnografického. Návrh bol prijatý, ale mal byť dopracovaný najme s prihliadnutím na južnú hranicu parku.

Karel Domin spolu s ďalšími vedcami vypracoval dokument „Projekt přírodního parku tatranského“. Súčasťou projektu bola mapa s územím budúceho parku, ktorý mal zahŕňať nielen Vysoké a Belianske Tatry ale aj Liptovské hole a poľské územie Tatier. Na získanie ešte väčších skúseností z konštituovania národného parku využil vedeckú cestu do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], ktorú uskutočnil v roku [[1926]]. Po návrate napísal: ''„Projektovaný přírodní park má býti zvláštním a v jistém zmyslu novým typem reservace, který není kopií ani parků severoamerických, ani švýcarských. Jeho ráz je dán zvlátnimi místnimi poměry. V podstatě budou tu dvě pásma a to reservace úplná (ve Vysokých Tatrách, ponejvíce pásmo subalpinské a alpinské, v Bielskych Tatrách část pásma lesního) a pak částečná (převažně nižší, lesní pásmo)“'' (citát).

Majitelia pozemkov v Tatrách i pod nimi zaujímali prevažne negatívny postoj k vytvoreniu národného parku. Aj napriek tomu v roku [[1929]] vyšli ''Smernice pre zriadenie prírodnej rezervácie tatranskej'' a projekt národného parku v Tatrách v roku [[1936]] spresnila novovytvorená Prípravná komisia pre zriadenie Tatranského národného parku. Karel Domin sa vyhlásenia [[TANAP]]u nakoniec dočkal, i keď už na sklonku jeho života.<ref>{{Citácia periodika |meno=Martina |priezvisko= Petránová |titul=Očarený Tatrami|periodikum= Tatry |ročník=LVII. |číslo=6|strany=5}}</ref>

Dominovo meno nesie, okrem ulice v [[Praha|Prahe]], lokalita v západoslovenskom pohorí [[Považský Inovec]] (Dominova kopanica, inokedy i Dominova lúka, asi {{km|2|m}} južne od [[Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom)|Novej Lehoty]].<ref>{{Citácia knihy | titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8 | strany = 127}}</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Tomeš | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Tomeš | spoluautori = a kol. | titul = Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J | vydavateľ = Nakladatelství Paseka; Petr Meissner | miesto = Praha; Litomyšl | rok = 1999 | počet strán = 634 | isbn = 80-7185-245-7 | strany = 248}}</ref>

=== Externé odkazy ===