Alexander Mach: Rozdiel medzi revíziami

| |Meno = Alexander Mach |

| Rodné |Portrét meno = Alexander Mach Slovakia11.jpg

| Popis osoby = slovenský ľudácky =politik a novinár

|Miesto úmrtiaDátum narodenia = [[Bratislava11. október]], [[Česko-Slovensko1902]]

'''Alexander (Šaňo) Mach''', pseud. ''Alexander Mach Mederský'' (* [[11. október]] [[1902]], Slovenský Meder, dnes [[Palárikovo]] – † [[15. október]] [[1980]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudácky]] politik a novinár. Veliteľ [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] (1939 {{- -}}1940, 1940 {{- -}}1944), minister vnútra a podpredseda vlády (1940 {{- -}}1944) [[Prvá slovenskáSlovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. Bol spoluzodpovedný za perzekúciu [[Židia na Slovensku|slovenských židov]] a [[Protifašistický bojovník|protifašistov]].

Mach študoval v rokoch [[1916]] {{- -}}[[1922]] bohoslovectvo v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]] a [[Trnava|Trnave]], no napokon sa rozhodol nestať sa kňazom. Od roku [[1922]] bol funkcionárom [[HSĽSHlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] (HSĽS). Vďaka patronátu [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]] sa dostal do vedenia [[Rodobrana|Rodobrany]] (založená 1923) a politického výboru HSĽS<!-- Podľa anglickej wiki: was appointed to the party's political committee in 1924. Podľa nemeckej: 1925 wurde er deren Zentralsekretär --> už v roku [[1924]]. Od roku [[1923]] bol redaktorom časopisu ''Trenčan'', v rokoch 1925 {{--}}[[1939]] bol redaktorom a šéfredaktorom [[Slovák (noviny)|Slováka]] a od roku [[1936]] šéfredaktor ''[[Slovenská pravda (orgán HSĽS)|Slovenskej pravdy]]''.<ref>Encyklopédia Slovenska, SAV, 1979</ref>

Od roku bol [[1936]] členom vedenia HSĽS a vedúcim predstaviteľom tzv. [[Radikálne krídlo|radikálneho krídla]]. V rokoch [[1938]] {{- -}}[[1939]] sa podieľal na rozbití [[Česko-slovenskáČeskoslovenská republika|ČSR]]. Keď bol [[18. október|18. októbra]] 1938 zriadený na Slovensku Úrad propagandy, Mach sa stal jeho šéfom (do r. [[1940]]). [[10. marec|10. marca]] 1939 bol pri tzv. [[Homolov puč|Homolovom puči]] spolu s ďalšími ľudáckymi predstaviteľmi zatknutý a prevezený do Čiech, no zakrátko bol prepustený. Po zasadnutí slovenského snemu [[14. marec|14. marca]] [[1939]] slávnostne oznámil v rozhlase vyhlásenie [[Prvá slovenskáSlovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]].

V rokoch bol 1939 {{- -}}[[1944]] hlavným veliteľom [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], [[1940]] {{- -}}[[1945]] ministrom vnútra, 1940 {{- -}}1944 aj podpredsedom vlády.

Orientoval sa na tesnú spoluprácu s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]], bol zodpovedný za perzekúciu [[Slovensko|slovenských]] [[Židia|židov]] a protifašistického hnutia.

Napriek tomu, že sa Mach podieľal na perzekúcii komunistickej strany, udržiaval koncom 30. a v prvej polovici 40. rokov vzťahy s niektorými známymi komunistami napr. [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] a [[Laco Novomeský|Lacom Novomeským]]. „Novomeský nebol politickou veľmocou, bol dobrý básnik, môj dobrý priateľ, ale zároveň aj môj ideový nepriateľ"nepriateľ“, napísal Mach.<ref name=":0" />. Vyskytujú sa dohady, že tieto vzťahy mu pred [[Národný súd|Národným súdom]] zachránili život. Avšak túto hypotézu odmieta ako Machov obžalobca [[Anton Rašla|Rašla]]<ref>Anton Rašla a Ernest Žabkay, Proces s dr. J. Tisom, Tatrapress 1990; kapitola "Ako to bolo s trestom pre A. Macha</ref>, tak aj samotný Mach.<ref name=":0">Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008;</ref>. Obaja zhodne tvrdia, že svedectvo Novomeského a iných na súde až tak nezávažilo a že Mach za svoj život vďačí najmä tomu, že sa v očakávaní rozsudku smrti otvorene hlásil k všetkému čo vykonal (na rozdiel od [[Jozef Tiso|Tisa]], ktorý v očakávaní amnestie vinu zvaľoval na Nemcov). Tento prístup údajne presvedčil predsedu Národného súdu [[Igor Daxner|Daxnera]], ktorý sa rozhodol neodsúdiť Macha na smrť. Aby mu ako menej populárnemu z dvojice Tiso -– Mach (tretí súdený [[Ferdinand Ďurčanský|Ďurčanský]] bol v exile) mohli dať menej prísny trest, Daxner a Rašla s pomocou [[Michal Gera|dr. Michala Geru]] nafingovali u Macha "náhle„náhle ochorenie"ochorenie“ (pľúcna choroba) a presunuli ho do neskoršieho pojednávania, kde už dostal len trest 30 rokov väzenia.

Často sa tiež vyskytuje tvrdenie, že Mach sa ešte pred vojnou alebo počas nej priateľsky stretával s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]<ref name=":1">Napríklad článok [http://zena.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=2563433 Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti?]</ref>, avšak toto vo svojich pamätiach popierajú ako Husák<ref>Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991, strana 29{{--}}32;</ref>, tak aj Mach.<ref>Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008; v kapitole "Vraj vôľu ľudu vyjadrujú tanky" (strana 250) Mach tu opisuje svoje prvé stretnutie s Husákom v roku 1956</ref>. Tieto tvrdenia po roku [[1990]] šíril [[Rudolf Barák]]<ref>Článok Rudolfa Baráka v Českých Novinách 6. decembra, citovaný v knihe Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991</ref> (ktorý sa v päťdesiatych rokoch zúčastnil prípravy [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|vykonštruovaného procesu proti Husákovi]]) s odvolaním sa na šéfa protikomunistického oddelenia [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] [[Imrich Sucký|Imricha Suckého]]. Dôvodom týchto špekulácií bolo, že Mach ako minister vnútra niekoľkokrát dal na základe rôznych intervencií prepustiť Husáka zo zaisťovacej väzby, a preto mu mal Husák na revanš po vojne zachránil život pred súdom. Husák nepoprel, že v roku [[1941]] bol s Machom pri masových hroboch v [[Katynský masaker|Katyni]]: „Cesta na Ukrajinu bola sprostá Machova policajná akcia. Mohol som si vybrať: Alebo pôjdeš na Ukrajinu, aby si na vlastné oči videl, čo porobili boľševici, alebo pôjdeš -– do Ilavy." “<ref name=":1" /> Nakoniec sa Mach a Husák stretli práve vo väzení v 50. rokoch, po tom čo Husák dostal doživotie ako [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázny nacionalista]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pavel Matocha, Frank Reiss|meno=|titul=Potíže s hrdiny: příběh Franka Reissa|vydanie=2004|vydavateľ=Lidové noviny|miesto=|rok=|isbn=8071067180|strany=}}</ref>

Podľa českého historika [[Michal Macháček|Michala Macháčeka]]: Mach v skutočnosti udržiaval dlhodobé priateľské vzťahy nie s Husákom, ale s Novomeským. Novomeský na súde vypovedal korektne v jeho (Machov) prospech, ale podľa Macháčeka rozhodol širší ľudský rozmer. Alžbeta Machová chodila pred vynesením rozsudku orodovať za svojho manžela u jednotlivých aktérov a najmä ich manželiek. Pritom nechodila sama, ale brala so sebou i svoje deti. Mach navyše prejavil počas procesu ľútosť a bral na seba zodpovednosť aj pri obvineniach, ktoré sa jednoznačne týkali iných obvinených, čo mu prinieslo určité sympatie. Husák bol však v tejto otázke tvrdý, na jednej besede v polovici 60. rokov verejne tvrdil, že keď ho umiestnili v Leopoldove do cely, kde už sedel Mach, ten mu údajne hneď ďakoval za záchranu života. Husák mu odpovedal, že nech neďakuje, lebo keby bolo vtedy podľa neho, tak by visel. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=JANCURA|meno=Vladimír|titul=Husákov profil dokresľujú archívne objavy. (Rozhovor s českým historikom Michalom Macháčekom).|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-03-23|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/387579-husakov-profil-dokresluju-archivne-objavy/|dátum prístupu=2018-02-27|jazyk=sk-SK}}</ref>

V roku [[2008]] vyšli vo vydavateľstve [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] spomienky Alexandra Macha pod názvom ''Z ďalekých ciest''. Z väčšej časti ide o písomnosti, ktoré Machovi v roku [[1978]] ukradla [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a boli uložené v Prahe na ''Ministerstve vnútra ČR'' ako tajné. Po ich sprístupnení ich dediči (zať [[Karol Kubík]]...) a viacerí spolupracovníci (napr. historik [[František Vnuk|Vnuk]], ktorý napísal doslov) skompletizovali, roztriedili a doplnili fotodokumentáciou.

* [https://dalfar.wordpress.com/2010/07/19/alexander-mach-z-dalekych-ciest/ Alexander RecenziaMach: Z ďalekých ciest], recenzia autobiografie

* [https://zena.sme.sk/c/2563433/sano-mach-zidom-strach-pomohli-mu-pred-popravou-komunisti.html Šaňo Mach – Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti?], článok zo SME

[[Kategória:NarodeniaSlovenskí v 1902novinári]]