Benjamin Netanjahu: Rozdiel medzi revíziami

Bol trikrát ženatý a má tri deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.knesset.gov.il/mk/eng/mk_eng.asp?mk_individual_id_t=90|vydavateľ=www.knesset.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> S prvou ženou Miriam Weizmanovou, s ktorou má dcéru Nou, sa zoznámili pri práci v Bostone.<ref name=":3" /> Jeho druhou ženou, s ktorou sa oženil v roku 1982 bola Fleur Cates, ktorá konvertovala na [[judaizmus]], mala len židovského otca.<ref name=":3" /> Od roku 1991 žije so svojou treťou ženou, psychologičkou Sárou, rodenou Ben-Arci, s ktorou má synov Ja´iraJa’ira a Avnera.<ref name=":3" />

Parlamentné voľby v roku 1996 boli neobvyklé tým, že si Izraelčania vôbec prvý krát mohli zvoliť svojho premiéra priamo.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-16|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> Benjamin Netanyahu sa v predvolebnej kampani zameral na rastúcu vlnu teroru, ktorá decimovala Izrael, charedim navrhol zbavenie vojenskej služby pre ortodoxných mužov, zvýšenie sociálnej podpory, garanciu svätenia šabatu a na námietky pravice voči akýmkoľvek ďalším územnímúzemným ústupkom.<ref name=":4" /> Zároveň však vyhlásil, že dodrží medzinárodné záväzky, vrátane dohôd z Osla, ale jedným dychom dodal, že mierový proces sa spomalí a bude striktne vyžadovať reciprocitu.<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Hospodářské dějiny nebo dějiny hospodářství?|url=http://dx.doi.org/10.18267/j.polek.853|periodikum=Politická ekonomie|dátum=2012|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=60|číslo=3|strany=419–422|issn=0032-3233|doi=10.18267/j.polek.853|meno=Antonie|priezvisko=Doležalová}}</ref> Jedným z predvolebných hesiel bolo "pre„pre Židov je dobrý Netanyahu"Netanyahu“.<ref name=":4" /> Náboženské strany vítali dôrazný nacionalizmus Likudu, ktorý bol odozvou predštátneho revizionistického sionizmu.<ref name=":5" /> Rabíni zo strany Šas dokonca pred voľbami rozdávali veriacim amulety, ktoré tvrdilytvrdili, že voľba Benjamina Netanyahu je požehnaním.<ref name=":5" /> Pre Benjamina Netanyahua bola priaznivá i skutočnosť, že Izraelský Arabi, ktorí by inak volili jeho protivníka Šimona Peresa, sa zľakli nedávnej Peresovej operácie Hrozná hnevu, a namiesto hlasu pre neho vhadzovali do volebných urien prázdne lístky ktorých nakoniec bolo približne 180 000.<ref name=":4" /> Podľa nového volebného systému by sa stal premiérom ten, kto by získal v priamej voľbe viac než 50% hlasov.<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Cover Picture: phys. stat. sol. (a) 206/1|url=http://dx.doi.org/10.1002/pssa.200990000|periodikum=physica status solidi (a)|dátum=2009-01|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=206|číslo=1|strany=NA–NA|issn=1862-6300|doi=10.1002/pssa.200990000}}</ref> V súvislosti s tým sa Benjamin Netanyahu obával, že by Peresove šance zvíťaziť v prvom kole boli väčšie, keby proti nemu kandidovalo viac pravicových kandidátov.<ref name=":6" /> Z pravice kandidovali okrem Benjamina Netanyahua tiež Rafa´elRafa’el Ejtan zo strany Comet a David Levy zo strany Gešer.<ref name=":6" /> Oboch však Benjamin Netanyahu presvedčil, aby svoju kandidatúru stiahli výmenou za významné vládne posty a nakoniec sa mu ešte pred voľbami podarilo vytvoriť spoločnú kandidátku týchto troch strán Likud, Gešer a Comet.<ref name=":6" />

Vo voľbách ktoré sa konali 29. mája 1996 síce mierne zvíťazila [[Strana práce]],<ref name=":4" /> avšak v priamych voľbách vyhral o 30  000 hlasov Benjamin Netanyahu,<ref name=":6" /> ktorý sa stal najmladším Izraelským premiérom a prvým Izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách.<ref name=":3" /> Vytvoril koaličnú vládu pozostávajúcu z Likudu, Gešeru, Cometu, Národnej náboženskej strany, Zjednoteného judaizmu Tóry, Jisra´elJisra’el ba-aliji, Šasu a Tretej cesty.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Značaj odbrambene industrije za državu Izrael|url=http://dx.doi.org/10.5937/vojdelo1805022z|periodikum=Vojno delo|dátum=2018|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=70|číslo=4|strany=22–28|issn=0042-8426|doi=10.5937/vojdelo1805022z|meno=Luka|priezvisko=Zloporubović}}</ref>

Bezprostredne po zostavení vlády chcel ukázať, že bude pokračovať v mierovom procese.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ecology and Control of the Natural Environment|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-94-011-3390-6_8|vydavateľ=Springer Netherlands|rok=1992|miesto=Dordrecht|isbn=9789401054997|strany=215–264|meno=Yu. A.|priezvisko=Izrael’}}</ref> V skutočnosti však Arafatovým sľubom neveril.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-16|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> Z funkcie premiéra sa naopak snažil kompromisy s palestínskymi arabmi odďalovať a akcentoval jordánsko palestínsku konfederáciu namiesto nového samostatného štátneho útvaru.<ref name=":7" /> Jedna z prvých vecí z nastávajúcej agendy vyplývajúca z Oselských dohôd mala byť odovzdanie Hebronu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Author index to volumes 216-217|url=http://dx.doi.org/10.1016/s0378-5955(06)00141-9|periodikum=Hearing Research|dátum=2006-06|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=216-217|strany=235–236|issn=0378-5955|doi=10.1016/s0378-5955(06)00141-9}}</ref> Dňa 4.septembra 1996 sa uskutočnilo jeho prvé stretnutie s Arafatom, ktoré však neprinieslo žiadne výsledky. Benjamin Netanyahu naopak oznámil výstavbu nových židovských osád,<ref name=":8" /> čo poznamenalo vzťahy Izraela a USA.<ref name=":7" /> Jeho politika sa opierala o tzv. tri nie. NIE stiahnutiu z Golanských výšin, NIE diskusiám o statuse Jeruzalema a NIE vyjednávaniu pod ultimátami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turkey and Israel|url=https://web.archive.org/web/20110222112048/http://www.smi.uib.no/pao/hawas.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-02-22|dátum prístupu=2019-03-16}}</ref>