Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto narodenia = [[Budín]], [[MaďarskoUhorsko]]

|Miesto úmrtia = [[Alba Iulia]], [[RumunskoUhorsko]]

'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], [[MaďarskoUhorsko]] - † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Uhorsko]], dnes [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]], dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku,), ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandovi I.]] Izabela povolala na pomoc osmanských Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku [[1547]] k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých [[Sedmohradsko]] so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť [[Uhorsko]]. V roku [[1556]] povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku [[1570]], rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.

== ZdrojLiteratúra ==