Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 80.242.33.214 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 88.212.40.14 Značka: rollback |
|||
Riadok 136:
=== V období stredoveku ===
Na slovanské osídlenie hradného vrchu nadviazalo hradisko za vlády prvého uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]], keď sa existujúci hrad stal súčasťou línie opevnení, chrániacich hranice
Do začiatku 11. storočia možno datovať vznik trojloďového Kostola najsvätejšieho Spasiteľa (Salvátora), postaveného čiastočne na základoch [[Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade|veľkomoravskej baziliky]], a s ním susediaceho pohrebiska na východnom okraji výšiny. Kostol s veľkou obdĺžnikovou svätyňou bol dovtedy najväčšou sakrálnou stavbou postavenou na území dnešného Slovenska. O jeho jestvovaní sa dochoval historický záznam v tzv. ''Kolomanových dekrétoch'' z obdobia okolo roku 1100.<ref name="Hrad04">{{Knižná referencia|autor=T. Štefanovičová|názov=''Bratislavský hrad v 9. – 12. storočí''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Obzor|rok=1975|strana=117}}</ref> Neskôr pristavili k východnej časti kostola budovu prepošstva [[Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza|Bratislavskej kapituly]]. Prepošstvo bolo z pohľadu cirkevnej organizácie určite veľmi významné, pretože plnilo funkciu tzv. [[Hodnoverné miesto|hodnoverného miesta]], kde prepisovali, vydávali a overovali právoplatné listiny.
Okrem toho sa areál hradu v 12. storočí obohatil o ďalší palác postavený v [[Románske umenie|románskom]] slohu. Predpokladá sa, že bol jednoposchodový.<ref name="Hrad05">{{Knižná referencia|autor=B. Puškárová, I. Puškár|názov=''Bratislava - Pamiatková rezervácia''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Tatran|rok=1989|strana=11 - 12}}</ref> Komplex budov sa v takejto podobe zachoval do začiatku 13
[[Súbor:Bratislava in 16th century.jpg|náhľad|Pohľad na Bratislavu s hradom na litografii z roku 1593 od F. Hogenberga]]Existencia kostola v areáli hradu však spôsobovala problémy pri zabezpečení jeho bezpečnosti. Napriek jestvovaniu kaplnky v podhradí mešťania navštevovali bohoslužby na hrade, kde sídlili kapitula i prepošstvo. Keď už návštevy začali byť neúnosné a ohrozovali bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ [[Imrich (Uhorsko)|Imrich]] v roku 1204 pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]] o súhlas s presťahovaním prepošstva do podhradia. Po prepoštstve sa v roku 1221, na základe súhlasu pápeža [[Honorius III.|Honoria III.]], presťahoval do podhradia aj kostol. Tým sa prakticky skončil cirkevný život na hrade a kostol i s cintorínom zanikli.
Nový impulz stavebnej činnosti priniesla druhá polovica 13. storočia. Obdobie [[Mongolský vpád do Uhorska|tatárskych nájazdov]] poukázalo na nutnosť zabezpečenia účinnejšej obrany územia krajiny. Napriek tomu, že hrad nájazdom [[Tatári (etnikum)|Tatárov]] v roku 1241 odolal, kráľ [[Belo IV.]] po ich odchode podporoval šľachtu v budovaní nových pevností a zlepšení opevnenia existujúceho. V roku 1245 vznikla na hrade nová obranná veža. Išlo o trojpodlažnú stavbu v interiéri členenú drevenou konštrukciou. Z obranného hľadiska ešte významnejšou stavbou sa stala nárožná päťpodlažná veža nového murovaného opevnenia hradnej akropoly, na základoch ktorej v prvej polovici 15. storočia vyrástla dnešná tzv. Korunná veža. Nová podoba hradu pretrvala až do začiatku 14. storočia.
Opevnenie hradu doplnila aj tzv. [[Vodná veža (Bratislava)|Vodná veža]] na jeho úpätí, ktorá sa prvý raz spomína v listine kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku 1254.
| |||