Verzia z 23:11, 14. január 2019 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací →‎Iné projekty: kt ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:08, 25. marec 2019 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 36: === Konzervatórium a pobyt v Rusku === Debussy začal študovať na konzervatóriu vo svojich desiatich rokoch. Najviac mu dali hodiny solféže s mladým Albertom Lavignacom. Veľké konflikty mal s profesorom harmónie Emilom Durandom. Kompozíciu študoval okrem iných u [[César Franck\|Césara Francka]] a neskôr u [[Ernest ~~Giraud~~Guiraud\|Ernesta ~~Girauda~~Guirauda]], ktorý mal pre neho viac pochopenia. Celé štúdium na konzervatóriu sprevádzali konflikty konzervatívnych profesorov a už vtedy osobito rozmýšľajúceho študenta. Do konca života spomínal Debussy na konzervatórium s trpkosťou: "Zaoberajú sa priemerom, a skutočné talenty zabíjajú." Počas štúdia na konzervatóriu prišla ponuka učiť hru na klavír deti Nadeždy von Meck, slávnej mecenášky [[Piotr Iljič Čajkovskij\|Čajkovského]]. Pre Debussyho to bolo vyslobodenie z tesného prostredia konzervatória. Odišiel za rodinou von Meck najprv do Švajčiarska a Talianska a o rok neskôr do Ruska, kde sa zoznámil s dielami [[Mocná hŕstka\|Mocnej hŕstky]] a Čajkovského. Rezervovaná Nadežda si Debussyho nakoniec obľúbila, najmä kvôli jeho vynikajúcej schopnosti hry z listu pri štvorručnom prehrávaní skladieb. Debussymu sa však zapáčila Nadeždina dcéra a preto požiadal pani vo Meck o jej ruku. Narazil však na spoločenské rozdiely. Odpoveďou pani von Meck bol lístok na vlak do Paríža. Riadok 55: === Choroba a smrť === V roku [[1909]] sa u Debussyho objavili prvé príznaky [[rakovina\|rakoviny]] hrubého čreva. Jeho stav sa postupne zhoršoval, čoraz viac bol odkázaný na pomoc okolia, i bežné úkony ako obliekanie boli pre neho "jednou z Herkulových úloh". V roku [[1917]] mu lekári urobili [[kolostómia\|kolostómiu]] a ostal pripútaný na lôžko. K nepriaznivému psychickému stavu prispeli aj depresie z prvej svetovej vojny. Zomrel 25. marca 1918. Kvôli nepriaznivým spoločenským udalostiam a nemeckému bombardovaniu Paríža mu nebol vystrojený štátny pohreb. Je pochovaný na cintoríne [[Cimetière de Passy]] spolu s manželkou a dcérou Chou-Chou, ktorá zomrela len rok po ňom na [[Diftéria\|diftériu]]. == Charakteristika tvorby == Debussy sa do dejín zapísal ako hudobný [[Impresionizmus\|impresionista]] i keď toto pomenovanie nemal rád. Dokonca mu neboli zvlášť blízke ani obrazy francúzskych impresionistických maliarov, vo výtvarnom umení najviac jeho vkusu vyhovoval Turner a [[James Whistler\|Whistler]]. Debussy je hudobný revolucionár, a jeho význam pre vývoj hudby je epochálny. Faunovo popoludnie je považované za medzníkové dielo, ktoré predeľuje hudbu 19. a 20. storočia. Skladateľ uznával len veľmi málo z diela predchádzajúcich generácií. [[Beethoven]] ho nudil, [[Johannes Brahms\|Brahms]] preňho neznamenal vôbec nič. Negatívne sa vyjadroval tiež na adresu žijúcich francúzskych skladateľov, z ktorých šetril len [[Ernest Chausson\|Chaussona]] a [[Vincent d'Indy\|d'Indyho]]ho. Inšpiráciu čerpal hlavne v predbarokovej a orientálnej hudbe. Úplne ho očaril exotický [[gamelanový orchester]] z Jávy, ktorý počul hrať v [[Paríž]]i na slávnej [[Expo\|Svetovej výstave]] EXPO v roku 1889. "Počul som tam [[kontrapunkt]], oproti ktorému je ten Palestrinov len detská hračka," referoval vtedy vzrušene svoje dojmy. V raných rokoch tvorby sa orientoval na [[Richard Wagner\|Wagnera]], čoskoro ale úplne zmenil smer a začal vyhlasovať, že francúzska hudba si musí nájsť vlastnú cestu a odvrátiť sa od Wagnera. Po zvyšok života bol vášnivým antiwagneriánom. Ak sa dá o nejakom skladateľovi povedať, že ho skutočne inšpiroval, bol to [[Musorgskij]], s ktorého tvorbou sa zoznámil počas pobytu v Rusku. Debussy bol inovátorom vo viacerých oblastiach hudobnej tvorby. Pracoval s harmóniou tak odvážne, ako nikto predtým, uvoľnil zaužívané harmonické väzby, často používal kvartové a alterované akordy. Naozaj revolučné boli aj jeho zmeny v tradičnej orchestrácii. Sláčiky zbavil vysoko dominantného postavenia, využíval viac dychové nástroje a vynikajúco pracoval s hlbokými tónmi fláut. Harfa v jeho kompozíciách predstavuje jeden z najvýznamnejších nástrojov. Riadok 114: Debussy bol nižšieho vzrastu a až trochu bizarného vzhľadu. Podľa jedného dobového opisu jeho hlava pripomínala skôr panvu. Charakteristická bola i skladateľova osobnosť. Od detstva bol samotár, držal sa skôr v ústraní, a tak to bolo po celý jeho život, hoci sebavedomie mu nikdy nechýbalo. Na ľudí nazeral skôr s ironickým nadhľadom a mal ich rád len do tej miery ako to bolo nutné. Bol absolútne sebecký a zaujímali ho vždy len jeho vlastné potreby a ciele. Radšej než ľudí mal siamské mačky, ktoré choval – vždy mal aspoň jednu. Veď sám Debussy mal povahu a charakter kocúra. Jeho vzťahy so ženami neboli práve príkladné. Spokojnosť a lásku mu ale nakoniec priniesla druhá manželka Emma, ktorá mu aj porodila milovanú dcéru. Okrem nich mal Debussy len veľmi málo blízkych osôb. Jeho najlepšími priateľmi bol skladateľ Ernest Chausson a Švajčiar Robert Godet, ktorý bol jedným z mála, ktorí ho podržali i v ťažkých časoch rozvodu, čo si Debussy nesmierne cenil. O vrúcnom vzťahu inak rezervovaného Debussyho k svojmu priateľovi svedčia úryvky z ich vzájomnej korešpondencie. Debussy bol výborný klavirista a mal mimoriadne nadanie hlavne na hru z listu. Od mladosti ho zaujímali aj iné druhy z umenia, v jednom parížskom kníhkupectve sa stretával s básnikmi, ktorí sa stali slávnymi až neskôr, medzi nimi bol i [[Stéphane Mallarmé\|Mallarmé]]. Obdivoval i výtvarné umenie, ktoré ho počas jeho tvorby viackrát inšpirovalo. Debussy mal osobitý, veľmi vycibrený vkus. Obklopoval sa umeleckými dielami a vzácnymi rytinami, hoci často nemal ani na chlieb. O jeho vkuse sa môžeme veľa dozvedieť i z jeho hudby – napriek tomu že písal vo voľnej forme, jeho zmysel pre proporcionalitu diela je mimoriadny. == Zdroje == * Ainsly, Robert: ''Encyklopédia klasickej hudby''. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X * Gammond, Peter: ''Velcí skladatelé''. Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3 * Holzknecht, Václav: ''Claude Debussy''. Praha: SHV, 1958 * Kuna, Milan: ''Skladatelia svetovej hudby''. Bratislava: Mladé letá, 1993. ISBN 80-85768-07-0 * Hendrik Lücke: ''Mallarmé - Debussy. Eine vergleichende Studie zur Kunstanschauung am Beispiel von „L'Après-midi d'un Faune“.'' (= Studien zur Musikwissenschaft, Bd. 4). Dr. Kovac, Hamburg 2005, ISBN 3-8300-1685-9 * Schonberg, Harold: ''Životy velkých skladatelů''. Praha: BB Art, 2006. ISBN 80-7341-905-X * Schnierer, Miloš: ''Svět orchestru 20. století I.'' Brno: M+M, 1995. ISBN 80-238-1564-4

Claude Debussy: Rozdiel medzi revíziami