Berlín: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
d Reverted edits by 31.134.98.151 (talk): ? remove Značky: rollback SWViewer [1.2] |
||
Riadok 1:
<!-- *** Heading *** -->
| name = Berlín
Riadok 96:
| footnotes =
}}
'''Berlín''' ({{v jazyku|deu|Berlin}}) je [[Krajina (Nemecko)|krajina]] vo forme [[Mestský štát|mestského štátu]] a hlavné mesto [[Nemecko|Nemecka]]. Po [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotení Nemecka]] a východnej a západnej časti mesta, patrí k najväčším mestám v Európe. Je druhé [[Zoznam najväčších miest Európskej únie|najľudnatejšie]] mesto a ôsme čo sa týka mestského územia v rámci [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.insee.fr/fr/themes/tableau.asp?ref_id=cmptef01103&id=18|titul= Population des villes et unités urbaines de plus de 1 million d'habitants de l'Union européenne|autor=[[INSEE]]|dátum prístupu=2008-08-17}}</ref> Ležiace v severovýchodnom Nemecku je centrom európskeho [[Metropolitný región Berlin/Brandenburg|metropolitného regiónu Berlin/Brandenburg]] pozostávajúceho z 5 miliónov ľudí z viac ako 190 krajín.<ref name=LUZ>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.urbanaudit.org/CityProfiles.aspx|titul=City Profiles Berlin|vydavateľ=Urban Audit|dátum prístupu=2008-08-20}}</ref>
Berlín je významným centrom [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[politika|politiky]], [[Masmédium|médií]] a [[veda|vedy]] v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iht.com/articles/2008/06/22/travel/22berlin.php|titul=Berlin, the big canvas|vydavateľ=International Herald Tribune|accessdate=2008-08-18}} Pozri aj: {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lboro.ac.uk/gawc/rb/rb146.html#t5|titu=Sites and situations of leading cities in cultural globalisations/Media|vydavateľ=GaWC Research Bulletin 146|dátum prístupu=2008-08-18}}</ref><ref name=innovation>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tagesspiegel.de/wirtschaft/;art271,2149415|titul=News analysis: innovation index November 2006|dátum prístupu=2008-08-19|jazyk=po nemecky}}</ref> Základom ekonomiky sú hlavne [[služby]] zahŕňajúce oblasť rozličného druhu ako mediálne korporácie, environmentálne služby, dejiská kongresov atď. Mesto tiež slúži ako kontinentálne centrum pre leteckú a železničnú dopravu,<ref name=congress>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iccaworld.com/npps/story.cfm?ID=1577|titul=ICCA publishes top 20 country and city rankings 2007|vydavateľ=ICCA|dátum prístupu=2008-08-18}}</ref><ref name=Cityofdesign>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://portal.unesco.org/culture/en/ev.php-URL_ID=29376&URL_DO=DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html|titul=Berlin City of Design Press Release|vydavateľ=UNESCO|dátum prístupu=2008-08-18}}</ref> a tiež je najnavštevovanejšou turistickou destináciou v EÚ.<ref name=third>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.morgenpost.de/berlin/article1040633/Touristen_stroemen_weiter_in_Rekordzahl_nach_Berlin.html|titul=Touristen strömen weiter in Rekordzahl nach Berlin|vydavateľ=Berliner Morgenpost|dátum prístupu=2009-02-23|jazyk=po nemecky}}</ref> Z priemyselného odvetvia sú rozšírené: [[optoelektronika]], [[informačné technológie]], farmaceutický priemysel, biomedicínske inžinierstvo a [[biotechnológia]].
[[Metropola]] je domovom pre svetoznáme univerzity, výskumné inštitúcie, športové podujatia, orchestre, múzeá a osobnosti.<ref name=UNESCO>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://whc.unesco.org/en/list/896|titul=World Heritage Site Museumsinsel|vydavateľ=UNESCO|dátum prístupu=2008-08-18}}</ref> Jeho mestská krajina a historické dedičstvo z neho urobili obľúbené miesto pre medzinárodné filmové produkcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.dw-world.de/dw/article/0,2144,3549403,00.html|titul=Hollywood Helps Revive Berlin's Former Movie Glory|vydavateľ=Deutsche Welle|dátum prístupu=2008-08-18}}</ref> Mesto je tiež známe pre jeho festivaly, rozmanitú architektúru, nočný život, súčasné umenie, rozsiahlu sieť [[verejná doprava|verejnej dopravy]] a pre jeho vysoký životný štandard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://travel2.nytimes.com/2004/12/12/travel/12surf.html?ex=1150862400&en=f2c1cc6c507fea18&ei=5070|titul=The Club Scene, on the Edge|vydavateľ=New York Times|dátum prístupu=2008-08-18}} Pozri aj: {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.citymayors.com/features/quality_survey.html|titul=Ranking of best cities in the world|vydavateľ=City mayors|dátum prístupu=2008-08-18}} a {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.denmark.dk/NR/rdonlyres/60B9101D-B656-438E-A755-E441D41E0AA7/0/top_20_cities.pdf|formát=PDF|titul=The Monocle Quality Of Life Survey|vydavateľ=www.denmark.dk|dátum prístupu=2008-08-18}}</ref>
Primátorom Berlína je od 11. decembra 2014 politik [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]] [[Michael Müller]].
== Poloha a geografické pomery ==
Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba {{km|70|m}} západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou [[Brandenbursko]]. Mestom preteká rieka [[Spréva]] ({{deu|Spree}}), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 % celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 % celkovej plochy).
Priemerná nadmorská výška je {{mnm|34|w}} Najvyšší bod tvorí [[Teufelsberg]], {{mnm|115}} (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).
== Dejiny mesta ==
[[Súbor:ZLB-Berliner Ansichten-Januar.jpg|náhľad|left|Mapa Berlína z roku 1688]]
{{hlavný článok|Dejiny Berlína|Berlín – rozdelené mesto}}
Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku [[1244]]. Roku [[1451]] sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských [[markgróf]]ov a [[kurfirst]]ov, [[1701]] potom hlavným mestom [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]], [[1871]] hlavným mestom novo založenej [[Nemecká ríša|Nemeckej ríše]].
Berlín bol v minulosti tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z [[Francúzsko|Francúzska]] (po roku [[1685]]) a [[protestant]]i z Čiech (po roku [[1730]]), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (''Böhmisches Dorf'') až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. Berlín bol postupne hlavným mestom [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]] (1701 – 1918), [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] (1871 – 1918), [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]] (1919 – 1933) a [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] (1933 – 1945).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.fordham.edu/halsall/mod/germanunification.html|titul=Documents of German Unification, 1848–1871|vydavateľ=Modern History Sourcebook|dátum prístupu=2008-08-18}}</ref> V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku [[1933]] príchodom [[Hitler]]a k moci. V priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] mesto zasiahlo najprv intenzívne bombardovanie a v od apríla 1945 aj ťažké pouličné [[bitka o Berlín|boje]] a delostrelecké ostreľovanie.
Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostal do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku [[1948]] došlo k [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokáde]] (keď sa všetko zásobovanie západných sektorov mesta uskutočňovalo výlučne leteckým spojením) a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] [[13. august]]a [[1961]]. Po páde [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] roku [[1989]] sa začala nová kapitola mesta. Berlín sa stal mestom so zázemím a hlavným mestom [[Nemecko|SRN]].
== Kultúra, umenie, veda, pamiatky ==
[[Súbor:Brandenburger Tor nachts 2012-07.jpg|náhľad|[[Brandenburská brána]], 2012]]
[[Súbor:Berlino Love Parade 1998.jpg|náhľad|Love Parade v roku 1998]]
Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“. Súčasná situácia a výhľady do budúcnosti sú však silno ovplyvnené finančnou krízou mesta (diskusia o zatvorení alebo zlúčení opier, o subvenciách pre kultúrne a vedecké zariadenia atď.).
Z kultúrnych, umeleckých a vedeckých zariadení a udalostí možno spomenúť len výber:
* okrem nespočetného množstva [[divadlo (budova)|divadiel]], malých foriem a [[kabaret]]ov celkom tri [[Opera|opery]]: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (''Staatsoper'', ''Deutsche Oper'', ''Komische Oper'')
* S kapacitou 1.895 a javiskové poschodí 2.854 metrov štvorcových (30,720 štvorcových stôp), Friedrichstadt-Palast v berlínskej štvrti Mitte je veľký najväčšou prehliadkou zámok v Európe.
* veľké množstvo [[múzeum|múzeí]], z ktorých najznámejšie sú [[Pergamonské múzeum]], [[Egyptské múzeum]] (s originálom sošky [[Nofretete]]), [[Židovské múzeum v Berlíne|Židovské múzeum]]
* Národné [[Galéria|galérie]], často s výstavami iných galérií (roku 2004 tu hosťuje ''Museum of Modern Art'' z New Yorku)
*[[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlínsky filmový festival]]
* [[Love Parade]], dnes už svetoznámy [[festival]] techno-kultúry
* [[Karneval kultúr]] (''Karneval der Kulturen''), veľký sprievod mestom, väčšinou na [[Turíce]], kde sa počas asi troch dní prezentuje väčšina v Berlíne žijúcich národností (2004: asi 1,5 milióna účinkujúcich a návštevníkov)
* [[Berlínska filharmónia]] (kde skôr dirigoval [[Herbert von Karajan]])
* [[Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne]] rímskokatolícka katedrála v klasicistickom štýle z 18. storočia
* tri univerzity: [[Freie Universität Berlin|Slobodná univerzita]], [[Humboldtova univerzita]] a [[Technická univerzita (Berlín)|Technická univerzita]], okrem toho ďalšie vedecké a výskumné zariadenia a inštitúty
Z ďalších pozoruhodností a pamiatok možno spomenúť [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Reichstag]], [[Brandenburská brána|Brandenburskú bránu]], svetoznámu triedu [[Unter den Linden]] rovnako ako aj Karl-Marx-Allee, zámok [[zámok Charlottenburg|Charlottenburg]], bývalý priechod [[Checkpoint Charlie]], [[East Side Gallery]] (zvyšok Berlínskeho múru), televíznu vežu Fernsehturm, [[Kurfürstendamm]] (bývalé „západné“ centrum mesta) a [[Alexanderplatz]] (bývalé „východné“ centrum mesta), celý nový komplex na [[Postupimské námestie|Postupimskom námestí]] (''Postsdamer Platz'') a v najbližšom okolí (kde v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla viac menej celá nová štvrť), v neposlednom rade potom aj pamiatky v blízkom [[Postupim]]e.
== Stavby ==
[[Súbor:Reichstag pano.jpg|náhľad|left|[[Budova Ríšskeho snemu]]]]
Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám [[Berlínsky dóm]] a rímskokatolícka [[Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne]]. V meste sa nachádza aj niekoľko [[synagóga|synagóg]] a [[mešita|mešít]]. Ruiny evanjelického kostola cisára Wilhema, sú pamiatkou na bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny.
Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža [[Fernsehturm (Berlín)|Fernsehturm]] na [[Alexanderplatz]]. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Najvyššou obytnou budovou je hotel [[Park Inn Berlin Alexanderplatz]] z roku 1970, ktorý je vysoký 123 metrov.
Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí [[Rotes Rathaus]], radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Budova Ríšskeho snemu]] je súčasné sídlo [[Nemecko|nemeckého]] [[parlament]]u. Ikonickou fotografiou sa stalo vztýčenie vlajky ruských vojsk po dobytí Berlína.
V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť [[Interbau]]. Svetoznámi architekti ako [[Walter Gropius]], [[Le Corbusier]] a [[Oscar Niemeyer]] tu realizovali svoje návrhy moderných obytných domov. Medzi ďalšie moderné budovy patrí komplex budov [[Treptowers]] alebo výšková budova [[Steglitzer Kreisel]].
== Námestia a ulice ==
[[Súbor:Über den Dächern von Berlin.jpg|náhľad|ulica Unter den Linden]]
Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí [[Alexanderplatz]].
[[Unter den Linden]] je [[bulvár]] v centre, ktorej doslovný preklad znamená „Ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu [[Stadtschloss]].
Najznámejšou ulicou v meste je [[Kurfürstendamm]], ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene ''Ku'damm'' býva porovnávaná s [[paríž]]skou [[Avenue des Champs-Élysées]].
V strede mesta leží [[Potsdamer Platz]], ktoré je súčasťou jeho modernej časti. Počas výstavby v rokoch 1997/1998 bolo najväčším staveniskom na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Potsdamer Platz
| url = http://www.archex.info/english/germany/berlin_potsdamer_platz.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = www.archex.info
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, dnes je centrom obchodu v Berlíne.
== Obyvateľstvo ==
=== Štruktúra obyvateľstva podľa veku a zamestnania ===
Veková štruktúra sa po zjednotení Berlína normalizovala. Pôvodná západná časť mesta trpela svojou polohou: napriek vysokému počtu študentov bolo prestarnutie obyvateľstva aktuálnym problémom najmä vzhľadom na obmedzený počet nových pracovných miest. V štruktúre obyvateľstva podľa zamestnania je v popredí výrazne sektor služieb. Súčasná situácia je charakterizovaná nasledujúcimi číslami (koncom roka 2002):
{| class=wikitable
|colspan="4" align="center" bgcolor="#d3d3d3" | '''Veková štruktúra'''
|colspan="2" align="center" bgcolor="#d3d3d3" | '''Štruktúra podľa sektorov'''
|-
|style="width:90px;" bgcolor="#d3d3d3" | vek
|style="width:90px;" bgcolor="#d3d3d3" | podiel
|style="width:90px;" bgcolor="#d3d3d3" | vek
|style="width:90px;" bgcolor="#d3d3d3" | podiel
|style="width:140px;" bgcolor="#d3d3d3" | sektor
|style="width:90px;" bgcolor="#d3d3d3" | podiel
|-
|bgcolor="#f5f5f5" |pod 6
|5,0 %
|bgcolor="#f5f5f5" |20 – 45
|39,7 %
|bgcolor="#f5f5f5" | poľnohospodárstvo
|0,54 %
|-
|bgcolor="#f5f5f5" |6 – 15
|7,8 %
|bgcolor="#f5f5f5" |45 – 60
|26,8 %
|bgcolor="#f5f5f5" |výrobné odvetvie
|19,27 %
|-
|bgcolor="#f5f5f5" |15 – 20
|5,3 %
|bgcolor="#f5f5f5" |cez 60
|15,4 %
|bgcolor="#f5f5f5" |služby
|80,19 %
|}
=== Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti ===
Už [[Západný Berlín]] sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (v roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (43,2 % všetkých cudzincov).
Dnešná situácia je podobná. Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku [[2003]] 441 404 (13 % obyvateľstva mesta). K najväčším národnostným menšinám patrí:
* turecká národnosť (121 696, t. j. 27,6 % všetkých cudzincov), ktorej príslušníci žijú v Berlíne čiastočne už v tretej a štvrtej generácii
* národnosti štátov bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] (54 619, t. j. 12,4 % všetkých cudzincov)
* [[Poľsko|poľská]] národnosť (31 392, t. j. 7,1 % všetkých cudzincov)
* [[Arabi]] (20 253, t. j. 4,6 % všetkých cudzincov), najmä utečenci z občianskej vojny v [[Libanon]]e, pričom najväčšiu skupinu tu tvorí kategória "národnosť nevyjasnená"
V Berlíne ďalej žije veľký počet občanov štátov [[Európska únia|Európskej únie]] (2003 vyše 15 % všetkých cudzincov), existuje tu aj najväčšia [[židovská obec]] v Nemecku (13 000 členov).
Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou. Nemecko nerozlišuje medzi národnostnou a štátnou príslušnosťou. V Berlíne žije napríklad aj veľká skupina takzvaných vysťahovalcov z krajín bývalého [[ZSSR]], ktorí akýmkoľvek spôsobom preukázali svoj nemecký pôvod a získali tým nemecké občianstvo. Aj keď ich znalosti [[nemčina|nemčiny]] sú v mnohých prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytení.
V dôsledku koncentrácie obyvateľov iných národností do istých obvodov alebo ich častí má tento stav okrem kultúrnej pestrosti aj negatívne stránky – základné školy, kde podiel cudzincov dosahuje i viac ako 90 percent žiakov, nie sú v niektorých štvrtiach Berlína výnimkou.
== Politické zriadenie ==
[[Súbor:Berlin volby2001.png|náhľad|left|Voľby]]
[[Spolková krajina Berlín]] je popri [[Hamburg (krajina)|Hamburgu]] a [[Brémy (krajina)|Brémach]] jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko.
Na čele mesta stojí primátor (''regierender Bürgermeister''), volený poslaneckou snemovňou (''Abgeordnetenhaus''), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná [[Červená radnica]] v štvrti [[Berlin-Mitte]]. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov.
Po posledných voľbách v októbri [[2001]] došlo k vytvoreniu koalície medzi sociálno-demokratickou [[SPD]] a [[PDS]] (vzišla z komunistickej [[SED]] bývalej [[NDR]]) na čele s primátorom Klausom Wowereitom (SPD) potom, čo stroskotali koaličné rozhovory medzi SPD, Zelenými a slobodnými demokratmi [[FDP]].
Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: [[Ernst Reuter]] (SPD, [[1948]] – [[1953]]), [[Willi Brandt]] (SPD, [[1957]] – [[1966]], neskôr kancelár SRN), [[Richard von Weizsäcker]] (CDU, [[1981]] – [[1984]], neskôr prezident SRN), [[Eberhard Diepgen]] ([[CDU]], [[1984]] – [[1989]] a [[1991]] – [[2001]]), (všetci zo Západného Berlína).
V spolkových orgánoch Nemecka je Berlín zastúpený 23 mandátmi v [[spolkový snem|spolkovom sneme]] a 4 mandátmi v [[spolková rada|spolkovej rade]].
=== Administratívne delenie ===
: ''Pozri aj [[Berlín – rozdelené mesto]] (administratívne delenie podľa spojeneckých sektorov, aj poznámky k terminológii názvov mesta).''
Berlín sa tradične delí na obvody (''Bezirk''). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku [[1998]] bol ich počet k [[1. január]]u 2001 znížený na 12, pričom v niektorých prípadoch došlo k zlúčeniu bývalých západných a východných obvodov. Jednotlivé obvody (počet obyvateľov koncom roku [[2002]]):
[[Súbor:Berlin.bezirke.png|náhľad|Územné delenie Berlína podľa obvodov, čísla obvodov v tabuľke]]
{| class=wikitable
|č.
|obvod
| style="width:50px;"|km²
| style="width:55px;"|obyv.
|-
| 1
|[[Mitte (Berlín)|Berlin-Mitte]]
|39,47
|322 577
|-
| 2
|[[Friedrichshain-Kreuzberg]]
|20,16
|252 495
|-
| 3
|[[Charlottenburg-Wilmersdorf]]
|64,72
|315 854
|-
| 4
|[[Lichtenberg (Berlín)|Lichtenberg]]
|52,29
|253 704
|-
| 5
|[[Marzahn-Hellersdorf]]
|61,74
|257 324
|-
| 6
|[[Neukölln]]
|44,93
|307 038
|-
| 7
|[[Pankow]]
|103,01
|348 315
|-
| 8
|[[Reinickendorf]]
|89,46
|245 844
|-
| 9
|[[Spandau]]
|91,91
|255 488
|-
|10
|[[Steglitz-Zehlendorf]]
|102,50
|288 149
|-
|11
|[[Tempelhof-Schöneberg]]
|53,09
|337 535
|-
|12
|[[Treptow-Köpenick]]
|168,42
|233 010
|}
Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s [[Brandenbursko]]m. V [[referendum|referende]] roku [[1996]] to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadlženosť Berlína). Termín nového referenda nie je zatiaľ stanovený.
== Financie a hospodárstvo ==
{{hlavný článok|Berlín – financie a hospodárstvo}}
Zjednotený Berlín sa v mnohých ohľadoch stal symbolom novej doby, skončením studenej vojny. Tieto pozitívne aspekty sa samozrejme netýkajú súčasného stavu hospodárstva hlavného mesta Nemecka, a už v žiadnom prípade jeho finančnej situácie.
Dá sa povedať, že sa Berlín stal obeťou svojej polohy a trpí silnými vplyvmi hospodársky zaostalých takzvaných [[nové spolkové krajiny|nových spolkových krajín]], ktoré sa dodnes nachádzajú na zozname podpriemerne vyvinutých regiónov Európskej únie.
Dôležité parametre hospodárskeho vývoja sú väčšinou vysoko neuspokojivé, najmä [[nezamestnanosť]] je jedna z najvyšších v Nemecku. K tomu sa pridružuje aj extrémne negatívna situácia financií vyplývajúca nielen z vnútorných faktorov, ale čiastočne zavinená aj neschopnosťou a [[korupcia|korupciou]] miestnych politikov.
Medzi najrýchlejšie rastúce hospodárske odvetvia v Berlíne patria [[informačné a komunikačné technológie]], sektor dopravy, vedecko-výskumný sektor, mediálny a hudobný, reklamný sektor, [[dizajn]], [[Biotechnológia|biotechnológie]], medicínske inžinierstvo.
Vedecko-výskumný park Berlin-Adlershof patrí medzi 15 celosvetovo najväčších. Vývoj a výskum má pre mesto veľký hospodársky význam. Región Berlína patrí medzi s najväčším počtom každoročne podaných vedeckých a technických patentov.<ref name="factsheet">{{cite web|url=http://www.stadtentwicklung.berlin.de/internationales_eu/staedte_regionen/en/eurocities_2011.shtml|format=PDF|title=Berlin fact sheet|work=berlin.de|accessdate=19 August 2008}}</ref>
== Spojenie a mestská doprava ==
[[Súbor:U-Bahnhof Uhlandstraße.jpg|náhľad|vpravo|Vstup do podzemnej dráhy (U-Bahn) z ulice ''Uhlandstraße'']]
Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť [[diaľnica|diaľnic]]. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh; vnútorný okruh bol plánovaný, ale v blízkej budúcnosti zrejme realizovaný nebude.
Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie [[vlak|vlakové stanice]] sú Zoologischer Garten, Ostbahnhof a [[Berlin Hauptbahnhof|Hauptbahnhof]].
Berlín momentálne disponuje dvoma letiskami: [[Letisko Berlín-Tegel|Tegel]] a [[Letisko Berlín-Schönefeld|Schönefeld]]. [[Letisko Berlín-Tempelhof]] je uzavreté od 30. 10. 2008 a letisko Tegel má byť v budúcnosti uzavreté v prospech letiska Schönefeld, ktoré je v súčasnosti rozširované.
Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami; po zlúčení obidvoch častí mesta bola prepojená a ďalej rozšírená. Ide o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov:
* mestská rýchlodráha (''[[S-Bahn]]'' alebo ''Stadtschnellbahn''), siahajúca ďaleko za mestské hranice (dĺžka trasy 331,5 km, 166 staníc, z toho 32 na území Brandenburska, 15 línií)<ref>[http://www.s-bahn-berlin.de/fahrplanundnetz/ Oficiálna stránka s plánmi pre S-Bahn, metro a nočné linky]</ref>
* [[Berlínske metro|metro (U-Bahn)]], čiastočne nadpovrchové (dĺžka trasy {{km|144|m}}, 170 staníc, 9 línií)
* [[autobus]]ová doprava (dĺžka trasy {{km|1271|m}}, 2730 staníc, 161 línií)
* [[električka|električková]] doprava, najmä v bývalých východných obvodoch mesta (dĺžka trasy {{km|187|m}}, 377 staníc, 27 línií)
== Partnerské mestá ==
{| width="60%"
| width="25%" valign="top" |
| |||