Otvoriť hlavné menu

Zmeny

chýba zhrnutie úprav
 
=== Blízky východ ===
Po námornom incidente vyvolanom Nemcami Dohoda 29. októbra 1914 vyhlásila vojnu Osmanskej ríši (dnešnému Turecku), ku ktorej vtedy ešte patrila aj [[Mezopotámia]] a [[Palestína]]. Pre Osmanskú ríšu to bola zároveň aj zámienka k tomu, aby pomohla centrálnym mocnostiam poraziť jej úhlavného nepriateľa – Rusko – a tiež aby rozšírila svoje hranice na Blízkom východe a v severnej Afrike. O pár dní nato prekročili ruské vojská hranice na severovýchode Osmanskej ríše (pri dnešnom [[Arménsko|Arménsku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) a začali ofenzívu, pri ktorej bola osmanská (turecká) armáda zatlačená niekoľko stoviek kilometrov na západ. No len po pár dňoch, v polovici novembra, začala osmanská armáda protiofenzívu a zatlačila ruské vojská späť za hranice. V polovici decembra začali osmanské vojská pod vedením vrchného veliteľa, Envera Pašu, ofenzívu, v ktorej sa prebili do dnešného Gruzínska (vtedy územie Ruska), no súčasne sa Britské vojská z Kuvajtu (ktorý bol vtedy britskou kolóniou) prebili cez Mezopotámiu až k Baghdadu, tam však boli osmanskou armádou zastavené. OsmanskáEnver armádaPaša sa chcelachcel so svojimi jednotkami dostať až naza [[Kaukaz]], no ťažké ruské obranné línie osmanskú ofenzívu odrazili a na začiatku januára, 1915 bola osmanská armáda zatlačená zase späť k hraniciam. Dôvodom kolapsu tejto osmanskej ofenzívy bolo aj to, že Enver Paša uskutočnil túto ofenzívu len so 100 000 mužmi, čo bolo málo kna prerazeniuprerazenie ruských obranných línií. Tunajším osmanským jednotkám nebola dokonca poskytnutá ani zimná vojenská výstroj, pre čoho príčinu mnoho osmanských vojsk zahynulo na následky podchladenia.
 
== 1915 ==
 
=== Blízky východ ===
Súčasne so zatlačením osmanskej armády [[Rusi|Rusmi]] k rusko – osmanským hraniciam sa osmanská armáda začala prebíjať Rusmi okupovanýmokupovanou Perziou ([[Irán|Iránom]]). Dostala sa až za Urmijské jazero. No aj tá bola v apríli zatlačená späť k hraniciam.
 
Ešte v polovici februára prekročila osmanská armáda hranice v severnom [[Egypt]]e (ktorý bol súčasťou Britského impéria) pri Perzskom zálive. Osmanská armáda sa dostala až za nílsku deltu neďaleko Alexandrie, no v polovici mája bola zatlačená zase späť k hraniciam.
 
=== Blízky východ ===
Tunajšie frontové línie sa v prvých mesiacoch nijako mocveľmi nemenili. Až v polovici apríla nastala výraznejšia zmena, keď sa ruská armáda prebila až k južným brehom Čierneho mora na severe Osmanskej ríše a držala línie na celom severovýchode ríše. Ďalej sa však ruská armáda do konca vojny nedostala, pretože osmanská armáda v defenzívnom postavení dokázala túto líniu udržať.
 
Na konci apríla až začiatkom mája začala osmanská armáda ďalšiu ofenzívu na severe Britského Egypta. Dostala sa až za Káhiru.
 
=== Blízky východ ===
Ruské odstúpenie z vojny pomohlo armáde Osmanskej ríše, aby mohla zaujať všetku pozornosť len na vojská Britského impériaImpéria v dnešnej Palestíne a Mezopotámii, ktoré postupovali smerom od Perzského zálivu a 11. marca 1917 dobyli [[Bagdad]]. V Arábii známy britský archeológ a vojak [[Thomas Edward Lawrence|T. E. Lawrence]] pomohol v júni 1916 protiosmanskej vzbure, načo z [[Egypt]]a Briti spolu s [[Arabi|Arabmi]] v októbri 1917 zaútočili na [[Palestína|Palestínu]] a zmocnili sa jej. V decembri 1917 získali Briti [[Jeruzalem]]. Nemecké aj turecké sily boli vytlačené z arabských krajín. Osmanská armáda bola už vyčerpaná a veľkú časť armády vyslala na Kaukaz, aby sa viac zásobovala potravinami a zabránila Britskému vojsku zaútočiť na územie ríše zo severovýchodu. Ruské vojská totiž Irán boli opustili a o niekoľko dní ho začali okupovať Britskébritské vojská. Na ďalšie ofenzívy či protiofenzívy sa armáda Osmanskej ríše už nezmohla. Aj napriek statočnému boju osmanských vojakov bola osmanská armáda zatláčaná viac a viac na sever.
 
=== Iné svetové bojiská ===
Veľká vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozvrat [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]. S pádom týchto krajín skončila vláda [[Hohenzollerovci|Hohenzollerovcov]], [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a [[Romanovovci|Romanovovcov]].
[[Súbor:Map Europe 1923-en.svg#mediaviewer/File:Map Europe 1923-cs.svg|náhľad|Mapa politických zmien v Európe z roku 1923, ktoré nasledovali po vojne.]]
Víťazné mocnosti podpísali s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Prvá bola podpísaná [[28. jún]]a [[1919]] v zámku vo [[Versailles]] mierová zmluva s Nemeckom (tzv. [[Versaillská zmluva (1919)|versaillská zmluva]]). Nemecko stratilo [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]], časti pohraničia s Poľskom, Česko-Slovenskom, Dánskom a Belgickom a prišlo o všetky kolónie. Krajina musela platiť vysoké [[reparácie (vojna)|reparácie]] – poplatky za škody, ktoré spôsobilo vojnou iným krajinám. Nemecká armáda bola početne obmedzená na 100 000 mužov, krajina prišla o väčšinu námorníctva a nemohla prevádzkovať vojenské letectvo. [[Sársko]] prešlo na 15 rokov pod správu novo zriadenej [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Na konferencii boli definované nové hranice krajín po celej Európe. [[Rakúsko-Uhorsko]] bolo rozdelené medzi [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]] a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. Časti krajiny pripadli [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]. Nasledovali rokovania s [[Rakúsko]]m, ktoré boli ukončené 10. septembra 1919 podpísaním [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]]. 27. novembra 1919 podpísalo [[Bulharsko]] neuillyskú zmluvu. S [[Maďarsko]]m bola podpísaná 4. júna 1920 [[trianonská zmluva]], potvrdila podobu jeho hraníc určených Dohodou v predošlom období. Napokon ako posledné prebehli rokovania s [[Turecko]]m (tzv. [[sèvreská zmluva]]). Časti bývalej Osmanskej ríše boli rozdelené medzi víťazné mocnosti. To sa však nepáčilo "mladotureckému hnutiu", preto v 1919 vypukla [https://sk.unionpedia.org/Tureck%C3%A1_vojna_za_nez%C3%A1vislos%C5%A5 Turecká vojna za nezávislosť], v ktorej boli Turci schopní vydobiť si časť území od víťazných mocností späť a v roku 1923 vznikla [[Turecká republika]].
 
Celkom bokom od všetkého diania bolo odsunuté [[Rusko]], ktoré podpísalo ešte pred koncom vojny separátny mier s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. V priebehu roku 1918 sa tu rozhorela [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] medzi rôznymi politickými smermi ruskej spoločnosti ako aj menšími silami iných národov a [[boľševik]]mi, ktorí presadzovali radikálny militantný komunizmus, ale ponúkli obyvateľstvu okamžitý mier a dovtedy nebývalé národnostné slobody<ref>Figes, O., 2005: Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň, 837 s.</ref>. Aj v jej dôsledku sa podarilo opäť vytvoriť samostatný [[Poľsko|Poľský štát]], osamostatnili sa 3 pobaltské štáty: [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. V občianskej vojne si vybojovali samostatnosť aj [[Fínsko|Fíni]]. O samostatnosť sa pokúsili aj na [[Ukrajina|Ukrajine]], no spolu s [[Bielorusko]]m boli pohltení boľševickými silami do spoločného [[ZSSR|sovietskeho štátu]], ktorý vznikol na území bývalého cárskeho Ruska v roku 1922.
[[Súbor:Mustard gas burns.jpg|náhľad|Kanadský vojak s popáleninami spôsobenými yperitom (tzv. horčicovým plynom).]]
{| class="wikitable" border="1"
|colspan="4" align="center"| Straty krajín Dohody<ref name="EWWI"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Casualties {{!}} WW 1|url=http://www.100letprve.si/en/world_war_1/casualties/index.html|vydavateľ=www.100letprve.si|dátum prístupu=2019-03-30}}</ref>
|-
! Krajina
| 335 706
| 265 000
|-
|[[Belgicko]]
|292 000
|38 000
|50 000
|-
|[[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]
|750 000
|275 000
|300 000
|-
|[[Čierna Hora]]
|50 000
|13 000
| -
|-
|[[Grécko]]
|449 000
|25 000
| -
|-
|[[Portugalsko]]
|100 000
|7 000
| -
|-
|[[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]
|30 000
|1 000
| -
|}
<small>* V zátvorke sú uvedené počty vojakov z krajín Britského spoločenstva a kolónií.</small>
[[Súbor:Q 004256GermanDeadGuillemont.jpg|náhľad|Padlí nemeckí vojaci v zničenom guľometnom postavení pri Guillemonte, september 1916.]]
{| class="wikitable" border="1"
|colspan="4" align="center"| Straty Centrálnych mocností<ref name="EWWI"/> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Casualties {{!}} WW 1|url=http://www.100letprve.si/en/world_war_1/casualties/index.html|vydavateľ=www.100letprve.si|dátum prístupu=2019-03-30}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Bulgaria during World War I|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Bulgaria_during_World_War_I&oldid=889903588|rok=2019-03-28|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 889903588}}</ref>
|colspan="4" align="center"| Straty Centrálnych mocností<ref name="EWWI"/>
|-
! Krajina
| 600 000
| 2 500 000
|-
|[[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]]
|616 680
|88 000
|300 000
|-
|}
Anonymný používateľ