Východný front (druhá svetová vojna): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d oprava infoboxu
Reacoon (diskusia | príspevky)
Riadok 214:
Na jeseň [[1944]], v období kedy sa po {{km|650|m}} zastavil postup Červenej armády v Poľsku, sa začala [[karpatsko-duklianska operácia]] na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Slovenské národné povstanie vyvolané predčasnou aktivitou [[partizán]]skych skupín na strednom Slovensku sa začalo vo večerných hodinách [[29. august]]a 1944 a v nemeckom tyle sa udržalo v ťažkých podmienkach do 27. až 28. októbra, kedy sa Nemcom podarilo obsadiť povstalecké centrum, ktorým bolo mesto [[Banská Bystrica]]. Hlavnou silou povstania bola povstalecká [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenská armáda]]. Okrem nie veľmi efektívne riadenej činnosti partizánskych skupín, poskytol Sovietsky zväz povstalcom značnú pomoc. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] však nedovolil svojim vojskám pomôcť Poliakom, ktorí sa zapojili do [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]]. [[Varšava]] bola oslobodená až [[17. január]]a [[1945]].
 
Pri prieniku do južnej Európy, ktorá bola pre ZSSR iba vedľajším bojiskom Sovietom výrazne pomohlo miestne obyvateľstvo. Po Rumunsku, ktoré prešlo na stranu spojencov koncom augusta Sovieti vyhlásili vojnu [[Bulharsko|Bulharsku]]. To dovtedy zostávalo ako jediný zo Slovanských spojencov nacistického Nemecka voči ZSSR v pasivite. V krajine následne prepukol [[Štátny prevrat v Bulharsku (1944)|prevrat]]. Bulharsko teda podobne ako Rumunsko prešlo na stranu spojencov a podieľalo sa na bojoch proti nacistom v okolitých krajinách. V Juhoslávii sa na oslobodzovaní krajiny vo veľkej miere podieľali domáci partizáni, ktorí aktívne spolupracovali s červenou armádou. [[20. október|20. októbra]] [[1944]] sa sovietskym vojskám v spolupráci s juhoslávskymi partizánmi pod vedením [[Josip Broz Tito|J. Tita]] podarilo oslobodiť [[Belehrad]]. Do začiatku zimy sa partizánom podarilo získať kontrolu nad celou východnou časťou krajiny – [[Srbsko]]m, [[Macedónsko]]m, [[Čierna Hora|Čiernou Horou]] a tiež väčšinou [[Dalmácia|Dalmátskeho]] pobrežia. Wehrmacht a vojská [[Ustašovci|ustašovcov]] samostatného [[SamostatnýNezávislý štát ChorvátskyChorvátsko|Chorvátskeho štátu]] vytvorili opevnenú líniu v oblasti [[Sriem (župa)|Sriem]], ktorá sa udržala až do začiatku roku 1945. Na jar 1945 partizáni dovŕšili oslobodzovanie zvyšku krajiny.
 
=== Berlínsky smer a posledné boje v Európe ===