Verzia z 11:41, 7. marec 2015 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:58, 1. apríl 2019 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací →‎Úvodná sekcia: ow Ďalšia úprava →
Riadok 4: V roku 156/155 prišiel do [[Rím]]a s diplomatickým poslaním spoločne so [[stoicizmus\|stoikom]] [[Diogenes zo Seleukeie\|Diogenom zo Seleukeie]] a s [[peripatetici\|peripatetikom]] [[Kritolaos z Fasélidy\|Kritolaom]]. Svoj pobyt využili títo filozofi na popularizáciu filozofických myšlienok medzi mladými Rimanmi. Ukážku svojej filozofickej metódy predviedol Karneades v Ríme tým spôsobom, že jeden deň hovoril v prospech spravodlivosti, druhý deň proti nej. V starobe oslepol a vzdal sa vedenia školy. Karneades bol majstrom v polemike a kritike. Vyvracal najmä názory stoika [[Chrysippos zo Soloi\|Chrysippa]] a v tejto suvislosti o sebe s humorom vravel: „Keby nebolo Chrysippa, nebolo by ani mňa.“ (Obmena známej vety, vyjadrujúcej Chrysippove zásluhy o [[~~Stoa~~stoicizmus\|~~Stou~~stou]].) Karneades pokračoval v skeptickej línii, začatej v Akadémii [[Arkesilaos z Pitany\|Arkesilaom]]. Podal prenikavú kritiku možností poznania, najmä ostro polemizoval proti stoickému kritériu pravdy, tzv. kataleptickej predstave". Karneades sám považoval pravdu za nepoznateľnú a odporúčal uspokojovať sa, najmä pre oblasť konania, s pravdepodobnosťou. Ostrej kritike podrobil aj stoickú teológiu (dôkazy o existencii bohov) a etiku. Svoje filozofické názory literárne nezaznamenal; urobili to jeho žiaci, najmä Kleitomachos. Najpočetnejšie správy o Karneadovom učení sa zachovali u [[Marcus Tullius Cicero\|Cicera]] a [[Sextos Empirikos\|Sexta Empirika]].

Karneades z Kyrény: Rozdiel medzi revíziami