Karneades z Kyrény: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Riadok 4:
V roku 156/155 prišiel do [[Rím]]a s diplomatickým poslaním spoločne so [[stoicizmus|stoikom]] [[Diogenes zo Seleukeie|Diogenom zo Seleukeie]] a s [[peripatetici|peripatetikom]] [[Kritolaos z Fasélidy|Kritolaom]]. Svoj pobyt využili títo filozofi na popularizáciu filozofických myšlienok medzi mladými Rimanmi. Ukážku svojej filozofickej metódy predviedol Karneades v Ríme tým spôsobom, že jeden deň hovoril v prospech spravodlivosti, druhý deň proti nej. V starobe oslepol a vzdal sa vedenia školy.
 
Karneades bol majstrom v polemike a kritike. Vyvracal najmä názory stoika [[Chrysippos zo Soloi|Chrysippa]] a v tejto suvislosti o sebe s humorom vravel: „Keby nebolo Chrysippa, nebolo by ani mňa.“ (Obmena známej vety, vyjadrujúcej Chrysippove zásluhy o [[Stoastoicizmus|Stoustou]].) Karneades pokračoval v skeptickej línii, začatej v Akadémii [[Arkesilaos z Pitany|Arkesilaom]]. Podal prenikavú kritiku možností poznania, najmä ostro polemizoval proti stoickému kritériu pravdy, tzv. kataleptickej predstave". Karneades sám považoval pravdu za nepoznateľnú a odporúčal uspokojovať sa, najmä pre oblasť konania, s pravdepodobnosťou. Ostrej kritike podrobil aj stoickú teológiu (dôkazy o existencii bohov) a etiku.
 
Svoje filozofické názory literárne nezaznamenal; urobili to jeho žiaci, najmä Kleitomachos. Najpočetnejšie správy o Karneadovom učení sa zachovali u [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a [[Sextos Empirikos|Sexta Empirika]].