Chazari: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 46 bajtov ,  pred 1 rokom
[[Súbor:Chasaren.jpg|thumb|Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850)]]
'''Chazari''' (iné názvy: '''Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari''', staršie '''Chazarovia''', po hebrejsky ''Kuzarim'') boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z [[Priuralie|Priuralia]], ktoré v rokoch 650 - 965 mali '''Chazarskú ríšu''' medzi Dneprom, [[Krym (polostrov)|Krymom]]om, [[Kaukaz (geografická oblsť)|Kaukazom]]om, Kaspickým morom a južným [[Ural (pohorie)|Uralom]]. Po roku 800 Chazari, alebo len ich vládnuca vrstva vyznávali [[judaizmus]]. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Svätý Metod|Metod]] sa ich v rokoch [[861]]/[[862|2]] snažili získať pre [[kresťanstvo]]. Typickou zbraňou bola šabľa. Časť z nich roku 895 spolu so starými Maďarmi zaútočila na Karpatskú kotlinu, usadili sa pravdepodobne v dolnom Potisí, kde postupne splynuli s ostatným obyvateľstvom. Chazarskú ríšu zničil v roku [[965]] kyjevský knieža [[Sviatoslav I.|Sviatoslav Igorevič]].
 
Chazari boli pôvodne [[Kočovníci|kočovný]], neskôr polokočovný turkický národ nejasného pôvodu, ktorý obýval strednú Áziu. Postupne, ako jeho príslušníci bohatli z kontroly tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom, stále viac prechádzali k usadlému spôsobu života. Ich najdôležitejším obchodným strediskom a zároveň panovníckou rezidenciou sa stala novozaložená pevnosť [[Itil]] (poloha neznáma) v delte [[Volga|Volgy]].