Verzia z 22:37, 14. jún 2018 upraviť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací Obrázok Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:19, 2. apríl 2019 upraviť vrátiť 87.197.96.33 (diskusia) cav Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 4: == Morfológia a základné údaje == bunkových [[organela\|organel]].mam rad zmrzlinu Všeobecne majú okrúhly až elipsovitý diskovitý tvar, u [[cicavec\|cicavcov]] bikonkávny (sú v strede preliačené), čo zväčšuje ich povrch a teda aj kontaktnú plochu na výmenu plynov - [[kyslík]]a a [[oxid uhličitý\|oxidu uhličitého]]. Na rozdiel od červených krviniek rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkových [[organela\|organel]]. Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo [[hemoglobín]]. Riadok 14: Červené krvinky vznikajú v červenej [[kostná dreň\|kostnej dreni]] z [[proerytroblast\|peroerytroblastov]]. Pre ich správnu tvorbu je potrebné [[železo]], ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje [[chudokrvnosť]]. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C. Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace). Vznikajú v kostnej ~~dreni.~~riti Zanikajú v [[pečeň\|pečeni]] a [[slezina\|slezine]]. Ich počet určuje vonkajšie prostredie, [[nadmorská výška]], [[stres]]. == Funkcia ==

Červená krvinka: Rozdiel medzi revíziami