Červená krvinka: Rozdiel medzi revíziami

d
Revízia 6816194 používateľa 87.197.96.33 (diskusia) bola vrátená
(cav)
d (Revízia 6816194 používateľa 87.197.96.33 (diskusia) bola vrátená)
Značka: vrátenie
== Morfológia a základné údaje ==
 
Všeobecne majú okrúhly až elipsovitý diskovitý tvar, u [[cicavec|cicavcov]] bikonkávny (sú v strede preliačené), čo zväčšuje ich povrch a teda aj kontaktnú plochu na výmenu plynov - [[kyslík]]a a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Na rozdiel od červených krviniek rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkových [[organela|organel]].
bunkových [[organela|organel]].mam rad zmrzlinu
 
Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo [[hemoglobín]].
Červené krvinky vznikajú v červenej [[kostná dreň|kostnej dreni]] z [[proerytroblast|peroerytroblastov]]. Pre ich správnu tvorbu je potrebné [[železo]], ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje [[chudokrvnosť]]. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C.
 
Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace). Vznikajú v kostnej ritidreni. Zanikajú v [[pečeň|pečeni]] a [[slezina|slezine]]. Ich počet určuje vonkajšie prostredie, [[nadmorská výška]], [[stres]].
 
== Funkcia ==