Alarich II.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Úvodná sekcia: preklepy |
Značky: prvá úprava redaktora bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Alaric II 484 507 gold 1470mg reverse.jpg|náhľad|Alarich II.]]
'''Alarich II.''' ({{V jazyku|spa|Alarico}}, {{lat|Alaricus}}) bol [[Eurich]]ovým synom a po jeho smrti v roku [[484]] sa stal [[Vizigóti|vizigótskym]] [[kráľ]]om. Vierou bol [[Ariánstvo|arián]], ale ku [[Katolicizmus|katolíkom]] bol mierny. Roku [[506]] nechal zostaviť [[Alarichov breviár]] (''Breviarium Alaricianum''), čo bola zbierka [[Staroveký Rím|rímskeho]] [[právo|práva]] a [[zákon]]ov. Alarich sa snažil dodržovať zmluvu s [[Frankovia|Frankami]], ktorú uzavrel jeho otec, ale kráľ Frankov [[Chlodovik I.]] chcel získať gótske územia na juhu [[Galia|Galie]] a tak si našiel zámienku pre vojnu v Alarichovom ariánstve. Pomoc [[Teodorich Veľký|Teodoricha Veľkého]] bola neúčinná. V roku [[507]] sa armády stretli v [[bitka pri Vouillé|bitke pri Vouillé]], Góti boli porazení a kráľ Alarich II. zahynul v boji, údajne rukou samotného Chlodovika.
Kráľ Alarich II. dňa 2. februára 506 vydal na schôdzi spolu s katolíckymi biskupmi a členmi gótskej a galorímskej šľachty tzv. ''[[Lex Romana Visigothorum]]'' (Rímsky zákon Vizigótov), nazývaným aj [[Alarichov breviár|Alarichovým breviárom]]. Obsahovala zákony z [[Teodoziánsky zákonník|Teodoziánskeho zákonníka]], útržkov z Paulových Ponaučení, z Gregoriánovho a Hermogeniánovho zákonníku a z výkladov množstva zákonov a nariadení z [[Teodoziánsky zákonník|Teodoziánskeho zákonníka]]. Zákonníkom sa zosúlaďovalo rímske právo s germánskymi tradíciami a platilo pre rímske i pre gótske zložky obyvateľstva.
[[Alarich II.]] uzavrel manželstvo s dcérou ostrogótskeho kráľa [[Teodorich Veľký|Teodoricha Veľkého]], vládnúceho v Itálii, s [[Tiudigota|Tiudigotou]]. Ďalšia [[Teodorich Veľký|Teodorichova]] dcéra [[Ostrogota]] bola zosobášená so [[Segismund|Segismundom]], dedičom [[Burgundské kráľovstvo|Burgundského kráľovstva]]. A napokon [[Teodorich Veľký|Teodorichova]] druhá manželka [[Audefleda]] bola [[Chlodovik I.|Chlodovikovou]] sestrou ([[Chlodovik I.]] bol franským kráľom). [[Teodorich Veľký]] mal veľký vplyv na udalosti na začiatku 6. storočia v oblasti bývalej [[Galia|Galie]].
Alarich II. zdedil po svojom otcovi [[Eurich|Eurichovi]] rozsiahle panstvo, ktoré v [[Galia|Galii]] ohraničovali rieky [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] a [[Loira (rieka)|Loira]], atlantické pobrežie a [[Pyreneje]], a na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] to bola [[Tarragona|Tarragónska provincia]] a ostatné oblasti dobyté [[Vizigóti|Vizigótmi]].
[[Eurich]] sa počas svojho panovania pokúšal oslabiť moc galorímskeho katolíckeho duchovenstva. Zdá sa, že ešte pred pádom [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] mali galskí biskupi vynikajúce vzťahy s [[Ravenna|Ravennou]], sídlom [[Západorímsky cisár|západorímskeho cisára]]. [[Eurich]] však neuznával legitimitu takmer všetkých posledných cisárov, pretože to nevyhovovalo jeho expanzívnej politike, ktorú viedol v južnej [[Galia|Galii]]. Preto neudivuje, že v dobe jeho panovania bolo jeho zásluhou v kráľovstve neobsadených tridsaťtri biskupských stolcov. [[Eurich]] nedôveroval potencionálnym spojencom [[Západorímska ríša|ravennskej]] vlády.
Tieto zásahy do cirkevnej organizácie určite vyvolali konflikty medzi kráľovskou a biskupskou mocou. [[Alarich II.]] zdedil dané spory po svojom otcovi. Spred roku 506 vieme o vyhostení dvoch biskupov z [[Tours|Tourskej diecézy]]. V roku 496 to bol vyhnaný [[Volusianus]], ktorý zomrel na ceste do [[Hispánia|Hispánie]] v [[Tolosa|Tolose]]. Pred rokom 506 bol vyhostený Verus. Krátko pred rokom 506 bol tiež v nútenom vyhnanstve v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] veľký [[Cesareus z Arlés]] a biskup Ruritius z Limoges. Dôvody na vyhnanstvo boli podľa všetkého politické: skrytý súhlas s [[Frankovia|franským]] nájazdom do [[Tours]], tajné stretnutia v prípade [[Cesareus z Arlés|Cesarea]] s [[Burgundi|Burgundmi]]. Väčšina galských biskupov sa v roku 506 vrátila z vyhnanstva späť a [[Alarich II]]. tak mohol 10. septembra 506 otvoriť v [[Agde]] koncil.
Koncilu sa zúčastnilo 34 diecéz z [[Galia|galskej]] časti kráľovstva. Neboli zastúpené [[Hispánia|hispánske]] diecézy. Koncil viedol [[Cesareus z Arlés]], ktorý sa práve vrátil. Na koncile bola schválená reforma zvykov duchovenstva, úpravy liturgie, aby bolo možné zjednotiť [[rítus]] v celom kráľovstve.
V roku 497 vypukla v [[Hispánia|Hispánii]] vzbura, ktorú viedol akýsi [[Burdunelus]]. Nevieme, či to bolo šľachtické sprisahanie tamojšej aristokracie, vzbura [[Bagaudi|bagaudského]] typu alebo či to bolo ľudové povstanie proti usadzovaniu sa [[Góti|Gótov]] na polostrove. [[Burdunelus|Burdunelovu]] vzburu [[Vizigóti]] v nasledujúcom roku tvrdo potlačili a [[Burdunelus|Burdunela]] poslali do [[Tolosa|Tolosy]], kde ho exemplárne pred všetkými na výstrahu potrestali - zaživa ho upálili vo vnútri bronzového býka.
Ďalšia podobná vzbura vypukla v roku 506, keď sa [[Góti]] zmocnili [[Tortosa|Tortosy]]. Vodca vzbury [[Petrus]] bolo popravený a jeho hlavu poslali do [[Zaragoza|Zaragozy]], kde ju na výstrahu vystavili. Nie je vylúčené, že tak [[Burdunelus|Burdunelova]] ako [[Petrus|Petrova]] vzbura našli podporu [[Frankovia|Frankov]], ktorí útočili zo svojich sídlisk na severe [[Galia|Galie]] na [[Vizigótske kráľovstvo]].
[[Frankovia|Frankom]] panoval od roku 481 kráľ [[Chlodovik I.|Chlodovik]]. V rokoch 486-487 si spolu s [[Vizigóti|Vizigótmi]] rozdelili [[Syagrius|Syagriovo panstvo]] v strede [[Galia|Galie]]. Od začiatku 90-tych rokov sa uskutočňujú sústavné útoky [[Frankovia|Frankov]] na [[Vizigóti|vizigótske]] dŕžavy v [[Galia|Galii]]. V roku 498 [[Frankovia]] obsadili strategické [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Vizigóti]] ho však zakrátko dobyli späť. [[Chlodovik I.]] v roku 496 prestúpil na katolícku vieru. Tým si získal podporu katolíckeho duchovenstva v [[Galia|Galii]]. [[Chlodovik I.]] svoj katolicizmus neskôr použil ako propagandistickú zbraň proti svojmu rivalovi [[Alarich II.|Alarichovi II.]]
Franské výboje pribrzdil neúspešný zásah do burgundskej občianskej vojny. Burgundský víťaz [[Gundebad]] zaplatil [[Alarich II.|Alarichovo]] spojenectvo v roku 501 tým, že [[Vizigóti|Vizigótom]] odovzdal [[Avignon]]. V tomto období uzavrel [[Alarich II.]] už spomínané manželstvo s dcérou ostrogótskeho kráľa [[Teodorich Veľký|Teodoricha Veľkého]], [[Tiudigota|Tiudigotou]]. Toto manželstvo bolo akiste aj odmenou za Alarichovu skoršiu pomoc Teodorichovi v boji proti [[Odoaker|Odoakrovi]].
V roku 502 sa [[Alarich II.]] a [[Chlodovik I.|Chlodovik]] stretli na ostrovčeku uprostred [[Loira (rieka)|Loiry]] blízko [[Amboise (mesto)|Amboise]], kde sa dohodli zachovávať vtedajší územný ''[[Status Quo|status quo]]''. Je možné, že sa [[Alarich II.]] zaviazal platiť [[Chlodovik I.|Chlodovikovi]] daň. Tým by sme mohli vysvetliť poznámku [[Avitus z Vienne|Avita z Vienne]], že príčinou pádu [[Vizigótske kráľovstvo|Vizigótskeho kráľovstva]] bolo obrovské znehodnotenie vizigótskych mincí. Ak totiž [[Alarich II.]] platil [[Chlodovik I.|Chlodovikovi]] odvody v znehodnotených minciach, niet divu, že [[Chlodovik I.|Chlodovik]] zaútočil.
[[Frankovia]] pravdepodobne stále častejšie útočili a mohutný nápor nájazdov môžeme predpokladať do obdobia z konca roku 506 a začiatku 507. Frankovia na čele s [[Chlodovik I.|Chlodovikom]] asi prenikli hlboko do vnútra Vizigótskeho kráľovstva a tak bol [[Alarich II.]] nútený bojovať proti Frankom v pamätnej [[bitke pri Vouillé]], ktoré ležalo blízko [[Poitiers]].
[[Alarich II.]], ktorý na bojisko prišiel prakticky s celým svojím vojskom, v bitke zahynul a [[Vizigóti]] a ich spojenci boli zdrvujúco porazení. Je zaujímavé, že v [[bitke pri Vouillé]] bojoval na vizigótskej strane veľký oddiel vojakov z [[Auvergne (región)|Auvergne]], ktorému velil [[Apollinaris]], syn slávneho [[Sidonius Apollinaris|Sidonia Apollinarisa]], ktorý bol až do konca svojho života zarytým nepriateľom Alarichovho otca [[Eurich|Euricha]].
[[Chlodovik I.]] sa ihneď chopil situácie a zmätku, ktorý nastal v radoch vizigótskeho velenia a vzápätí obsadil [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] a Tolosu, hlavné mesto kráľovstva. Okrem toho sa zmocnil časti veľkého vizigótskeho kráľovského pokladu, ktorý bol akýmsi symbolom monarchie. Burgundský kráľ [[Gundobad]], ktorý bol dovtedy vizigótskym spojencom, na poslednú chvíľu obrátil kabát a pridal sa k [[Frankovia|Frankom]]. [[Gundobad]] zostupoval [[Rhôna (rieka)|Rhônou]] do [[Provence]], kde porazil [[Gesalich|Gesalricha]], Alarichovho nemanželského syna. [[Burgundi|Burgund]] potom obsadil [[Narbonne|Narbonu]], a tak na jar 508 zostali vo vizigótskych rukách iba [[Carcassonne|Cacassonne]] a [[Arles|Arlés]].
== Referencie ==
| |||