Obliehanie Sarajeva: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
d
d
Juhoslovanská armáda obsadila 14 kľúčových prístupov k mestu a [[medzinárodné letisko Butmir]]. Niekoľko dní po začatí blokády bola okamžite republiková vláda paralyzovaná. Obyvatelia Sarajeva sa pokúšali čo najrýchlejšie dostať z mesta v čom im však jednotky JĽA bránili. Zákon a poriadok prestal byť v Sarajeve vymáhaný a niekoľko dní po začatí blokády došlo k prudkému nárastu kriminality. Boli prerušené dodávky liekov, vody a energií. Obliehanie mesta, ktoré malo medzi svetovou verejnosťou povesť dejiska [[Zimné olympijské hry 1984|zimných olympijských hier v roku 1984]], prilákalo značnú pozornosť svetovej verejnosti i médií.
 
Počas apríla [[1992]] sa bosenskohercegovinská vláda snažila vleklú krízu v [[Socialistická republika Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] riešiť diplomatickou cestou, jej úsilie však neprinútilo juhoslovanskú armádu k tomu, aby sa stiahla. Niekoľko rokovaní so [[Slobodan Milošević|Slobodanom Miloševičom]] a ďalšími predstaviteľmi rozpadajúcej sa [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] neviedlaneviedlo k žiadnej zmene stanovísk. Naopak sa, čisto srbské jednotky sa oddelili od samostatnej Juhoslovanskej ľudovej armády a vznikla tak Armáda Republiky srbskej. Tieto jednotky už neboli juhoslovanské, ale prislúchali [[Republika srbská|Republike srbskej]], ktorá medzitým vyhlásila nezávislosť od Bosny a Hercegoviny. VRS sa následne pokúsila obsadiť budovu predsedníctva Bosny a Hercegoviny, čomu však zabránili sily bosenskohercegovinskej [[Teritoriálna obrana Bosny a Hercegoviny|Teritoriálnej obrany]].
 
K brániacim silám sa pridali aj sarajevskí zločinci, ktorí sami vytvorili vlastné jednotky. Tí pašovali zbrane cez územie ovládané VRS do obliehaného mesta.
V druhej polovici roku [[1992]] a v prvej polovici roku [[1993]] sa situácia do istej miery zhoršila. VRS obsadila [[Novo Sarajevo]], zvyšok mesta bol ohrozovaný ostreľovačmi, ktorí obsadili výškové budovy v meste. V mnohých uliciach preto boli vyvesené nápisy "''Pazi, snajper"'', ktoré upozorňovali obyvateľov na prípadné nebezpečenstvo. Ostreľovači obsadili hlavne oblasti, kde bol dobrý rozhľad a kde fungovala pitná voda, ktorú Sarajevčania potrebovali. Celkom si útoky tohto typu vyžiadali 225 obetí.
 
V polovici roku 1993 bol v [[Butmir]]e pri medzinárodnom letisku (kde bola oblasť držaná bosnianskosrbskými jednotkami najužšia) vybudovaný 800 metrov dlhý tunel, ktorý spojil mesto s neobsadeným územím. Mesto tak mohli opustiť ranení, naspäť putovali lieky a potraviny. Ďalšou významnou podporou bol letecký most, ktorý do Sarajeva zriadila Organizácia spojených národov. V roku [[1994]] bol budovaný druhý, ešte širšieširší tunel, ktorý však nebol z dôvodu ukončenia obliehaní nikdy dokončený.
 
Mínometné útoky pokračovali aj v druhej polovici roku 1993 a tiež v roku 1994. Pri najväčšímnajväčšom útoku na tržnicu v Markale zomrelo 68 ľudí a ďalších 200 bolo zranených. Nepodarilo sa jednoznačne preukázať, kto mínometné granátgranáty vypálil, avšak obvinenie padlo na bosnianskych Srbov. OSN následne ultimátom donútila VRS, aby stiahli delostrelectvo ďalej od mesta. Útokov síce ubudlo, napriek tomu pokračovali.
 
=== Ukončenie obliehania ===
4 290

úprav