Bitka pri rieke Slaná: Rozdiel medzi revíziami

|velitel1=[[Batuchán]]<br />[[Šejban]]<br />[[SubotajSübedej]]

Uhorské vojsko, ktorého neskúsení velitelia výrazne podceňovali mongolské nebezpečenstvo, tiahlo z Pešti smerom na východ a zastavilo sa až pri rozvodnenej rieke Slaná pri dedinke [[Muhi]]. Uhorská armáda mala podľa dostupných údajov asi 25 000 mužov, no stále nebola kompletná a čakala na ďalšie posily. Staršie údaje však hovoria až o 60 000 či 80 000 mužoch. Vojsko viedli neskúsení velitelia, knieža [[Koloman Haličský|Koloman]], arcibiskup [[Ugrín Csák|Ugrín]] a veľmajster rádu [[Rád templárov|Templárskychtemplárskych]] rytierov [[Rembald de Voczon]]. Uhorské jednotky po príchode vytvorili na západnom brehu rieky tábor, ktorý obkolesili [[vozová hradba|vozovou hradbou]] a čakali na posily. Vojsko sa sústredilo iba na ochranu mosta, pretože velitelia nepredpokladali inú možnosť prekročenia rieky.<ref name="EncSVK">Veľký, J. a kol. ''[[Encyklopédia Slovenska]]''. I. zväzok A-D. Veda, Bratislava, 1977, s. 202</ref>

Deň pred bitkou sa do uhorského tábora dostal ruský zbeh z mongolského vojska, ktorý prezradil, že sa Mongoli chystajú v noci napadnúť [[most]]. Tento útok sa podarilo Ugrínovi a Kolomanovi ľahko odraziť. Tí však v domnienke, že porazili hlavné sily nepriateľa odišli späť do tábora oslavovať víťazstvo. Batuchán následne rozdelil svoje sily. Časť vojska pod [[SubotejSübedej|Sübedejovým]]ovým vedením prekročila Slanú južne od uhorského tábora, zatiaľ čo Šejbanovo vojsko na severe. Sám Batu zaútočil v strede zostavy pri moste.

Koloman, Uhrín a oddiel Templárovtemplárov následne podnikli útok na zoskupujúcich sa Mongolov, no boli odrazení a nútení ustúpiť do tábora. V tábore zatiaľ kráľ neprikročil k žiadnym prípravám na boj, za čo ho Ugrín a ďalší veľmoži podrobili kritike. Kým sa ich oddiely pripravili na boj, Batu sústredil na západnom brehu už podstatnú časť vojska. V následnom boji však uhorské vojsko zastavilo Batuovu armádu a neumožnilo jej postúpiť od rieky. V boji padla aj časť Batuovej osobnej stráže. Pomer síl však zmenil príchod vojsk Subotaja, ktorého jednotky až dovtedy stavali most. Subotejove vojsko vpadlo do tyla útočiacich uhorských jednotiek a prinútilo ich ustúpiť do opevneného tábora. Tábor bol však príliš malý a pod paľbou mongolských lukostrelcov a dobíjacích strojov v ňom čoskoro vypukol chaos. Časti vojsk sa podarilo z tábora preraziť a unikať na západ. Medzi utekajúcimi bolo aj zranené knieža Koloman a kráľ Belo IV. Zatiaľ čo Koloman utiekol do Pešti, kráľ smerom na pohorie [[Bukové vrchy (Bükk)|Bükk]]<ref name="EncSVK"/>.