Belianske Tatry: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tatransky (diskusia | príspevky)
d rozšírenie
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Odkaz zhodný s jeho popisom)
Riadok 145:
 
== História ==
Názov pohoria je odvodený od mesta [[Spišská Belá]], ktorá už v roku [[1310]] mala pastviny v strednej a východnej časti Belianskych Tatier. Na tvorbe názvov vrchov, dolín, krasových útvarov a pod. sa podieľali miestni obyvatelia, Slováci Poliaci, Nemci. Niektoré maďarské názvy boli iba výsledkom snáh o pomaďarčovanie(zemepisné názvoslovie Belianskych Tatier nebolo doposiaľ spracované).<ref name="Gurník" /> Pytliaci v Belianskych Tatrách poľovali na kamzíky a svište. Zachoval sa zápis zo súdneho pojednávania s najchýrnejším pytliakom Janekom Lysým z Tatranskej Javoriny, ktorý sa priznal, že zabil najmenej 300 kamzíkov a svišťov. Od 17. storočia obyvatelia Spišskej Belej pálili na svahoch pohoria drevené uhlie a dolovali rudy, najmä meď. Šťastie pokúšali zlatokopi. Nechýbali hľadači pokladov, ktorí prehľadávali najmä jaskyne. Prvá známa obeť Tatier richtár Spišskej Belej Adam Kalststein zahynul na Bujačom vrchu. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchcholtz]] ho spomína vo svojom diele z roku [[1719]]. Traduje sa, že do Belianskych Tatier chodil zbierať bylinky mních [[Cyprián z Červeného Kláštora|Cyprián z Červeného Kláštora]]. Časť Belianskych Tatier vlastnil [[Christian Hohenlohe]].<ref name="Roubal" />
 
Bohatá flóra zaujala botanikov medzi inými aj švédskeho vedca [[Göran Wahlenberg|Göran Wahlenberga]]. Mnohé výskumy flóry a fauny urobili poľskí vedci [[Stanisław Eljasz-Radzikowski]] v rokoch [[1893]]{{--}}[[1894]] spracoval názvoslovie, geológiu pohoria skúmal Walery Goetel ([[1918]]{{--}}[[1919]]) rovnako aj v roku [[1948]] Stanisław Sokołowski. Účinkovali tu botanici Bogumił Pawłowski, [[Zofia Radwańska-Paryska]], Konstanty Stecki, Władysław Cywiński a iní.<ref name="Roubal" />