Wikipédia

Umelá inteligencia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Luppus (diskusia | príspevky)
32 391 editací
dBez shrnutí editace
d -rozsiahly text z jedného zdroja
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
'''Umelá inteligencia''' alebo '''umelý intelekt''' (angl. ''artificial intelligence'', skr. AI) je:
* simulovanie inteligentného riešenia problémov strojom
Řádek 6 ⟶ 7:
Umelá inteligencia je predmet [[intelektika|intelektiky]].
 
== Teória umelej inteligencie ==
== Čo to je umelá inteligencia ==
Teória umelej inteligencie pokrýva množstvo teórií, ktoré si kladú za cieľ viac či menej napodobňovať schémy ľudského (prípadne vo všeobecnosti biologického) správania sa, vyhodnocovania a analýzy podnetov prostredia, prípadne tvorivej činnosti. Teória umelej inteligencie si stanovuje ciele (čo by sme od inteligentného systému očakávali) a hľadá v rôznych vedných disciplínach dostupné riešenia.
Umelá inteligencia je inteligencia demonštrovaná strojmi, na rozdiel od tej, ktorú prejavuje človek. Je to oblasť štúdia v počítačovej vede, ktorá sa snaží reprodukovať to, čo robí ľudský mozog. To znamená vnímať zmyslami svet, rozumieť a reagovať na reč, učiť sa, plánovať a riešiť problémy. Keďže ide o počítač, ktorý túto reprodukciu vykonáva, je to softvér, ktorý zabezpečuje túto inteligenciu.
 
Umelá inteligencia sa delí na:
Príkladom umelej inteligencie je hranie vyrovnanej partie s človekom v strategických hrách, ako Go alebo šach. To znamená, že počítač, ktorý vyhral nad Kasparov, je tiež príkladom umelej inteligencie.
 
a) slabú umelú inteligenciu
=== Slabá umelá inteligencia ===
 
b) silnú umelú inteligenciu
Tiež ju nazývame úzka alebo aplikovaná umelá inteligencia, pretože ju aplikujeme na jednu konkrétnu sféru. Zatiaľ čo v roku 1997 mohli iba superpočítače, ako Deep Blue poraziť majstrov sveta v šachu, priemerný inteligentný smartfón s lepšie naprogramovanou šachovou aplikáciou má dnes takú výpočtovú silu, že zvíťazí nad akýmkoľvek šachovým majstrom. Skúste však použiť tento šachový program na rozpoznávanie reči a neporozumie ani slovu. Slabá umelá inteligencia je typ umelej inteligencie, ktorú máme dnes. Riadi autonómne autá a inteligentné reproduktory. Filtruje spam v e-mailoch, zobrazuje relevantné informácie v spravodajstve, pomáha vyhľadávať na webe, zobrazuje relevantnú reklamu, navrhuje filmy a hudbu, ktorá by sa vám mohla páčiť a produkty, ktoré by ste si mohli kúpiť. Prekladá medzi jazykmi, ponúka najlepšie cesty v prípade dopravných zápch a tak ďalej. Je všadeprítomná v našom každodennom živote bez toho, aby sme si ju všimli. Je oveľa lepšia než človek v oblasti, na ktorú bola vytrénovaná, ale môže byť použitá len v tejto špecifickej oblasti. CIMON, robot sprevádzajúci astronautov na medzinárodnej kozmickej stanici, je tiež príkladom slabej umelej inteligencie, pretože jeho schopnosti sú obmedzené a nepredstavujú všeobecnú umelú inteligenciu.
 
=== Všeobecná umelá inteligencia ===
 
Tiež sa nazýva silná alebo plná umelá inteligencia. Je to svätý grál výskumu umelej inteligencie. Stroj s takýmito schopnosťami môže vnímať a reagovať na jeho prostredie rovnakým spôsobom ako človek. Preto môže vykonávať všetky intelektuálne činnosti človeka. Príkladmi všeobecnej umelej inteligencie sú Hal, Terminátor, Wall-E, David z AI: Umelá inteligencia alebo Ava z Ex Machina.
 
Aj keď nie je isté, či by sme mohli jedného dňa dosiahnuť takú úroveň inteligencie, podľa mnohých vedcov pracujúcich v tejto oblasti sme len desaťročia od dosiahnutia tohto míľnika. Existuje niekoľko prístupov, ktoré vedci skúmajú pre jeho dosiahnutie. Kombinácia slabej umelej inteligencie z viacerých sfér môže byť podľa niektorých výskumníkov jedným zo spôsobov. Teoreticky by taký inteligentný systém delegoval problém v určitej oblasti na slabú umelú inteligenciu, ktorá dokáže tento problém spracovať. Ak je potrebných viac domén, kombinuje ich výstup.
 
Ďalším skúmaným prístupom je simulácia mozgu. Prečo sa pokúšať vytvoriť niečo nové, keď sa môžeme inšpirovať objektom, ktorý robí prácu inteligencie najlepšie v celom známom vesmíre – ľudský mozog. S najnovšími pokrokmi v oblasti neurovedy a nanotechnológie by sme mohli jedného dňa reverzným inžinierstvom jeho štruktúry prísť na to, ako funguje a podľa toho ho vytvoriť. Japonská „Whole Brain Initiative“ a európsky projekt „Human Brain Project“ sú podobnými pokusmi, ktoré práve prebiehajú. Už dnes nám, ako uvidíte v kapitole „strojové učenie“, pokroky v chápaní ľudského mozgu pomohli pokročiť v oblasti slabej umelej inteligencie
 
Existuje niekoľko ďalších testovaných prístupov. Úspech vo vytvorení všeobecnej umelej inteligencie by mal obrovský vplyv na našu spoločnosť a svetonázor. Po prvýkrát v známej ľudskej histórii by existoval inteligentný systém s rovnakou intelektuálnou silou, akú máme my.
 
Mala by takáto bytosť vedomie, resp. schopnosť uvedomiť si samú seba? Ak áno, dôsledky by boli ešte intenzívnejšie. Mali by sme vnímajúcu bytosť schopnú mať svoje myšlienky a pocity. Je možné, že by pre takéto bytosti vzniklo hnutie za ich práva, akým je v súčasnosti hnutie za práva zvierat.
 
=== Superinteligencia ===
 
Ak je všeobecná umelá inteligencia schopná akejkoľvek úlohy, mohla by sa tiež vedieť preprogramovať. Keďže nebude potrebovať odpočinok a stále sa zvyšuje výpočtová sila, môže to robiť v nekonečne sa opakujúcich cykloch sebazlepšovania sa, pričom každý cyklus je zlepšením toho predchádzajúceho. Takýto agent by rýchlo prešiel z fázy inteligencie porovnateľnej s človekom k fáze oveľa inteligentnejšieho agenta, ktorý nás predbehne vo všetkých oblastiach. Tento proces by viedol k výbuchu inteligencie a možno aj k udalosti nazývanej technologická singularita, ktorá by priniesla zmeny v ľudskej civilizácii, ktorým by sme nerozumeli. Predstavte si porovnanie niekoho s nízkym a vysokým IQ. Tento rozdiel považujeme za významný. Bežný dedinský Janko má takmer rovnaké IQ ako Einstein, v porovnaní so superintelligenciou, ktorá má pravdepodobne IQ tisíc alebo dokonca milión. Nemáme predstavu, ako by taká superintelligencia s nami zaobchádzala. Alebo či by o nás vôbec premýšľala, pretože z jej pohľadu by sme mohli byť takí nedôležití, ako sú mravce pre nás. Je nepravdepodobné, že by nás zámerne chcela zničiť. Ale ak by sme stáli v ceste za jej cieľmi, jednoducho by s nami skoncovala. Zvážte mravce ešte raz. Zvyčajne im úmyselne neublížime, ak sa s nimi stretneme. Avšak, keď budeme stavať nové nákupné centrum na mieste, kde je mravenisko, zničíme ho bez toho, aby sme si to vôbec všimli.
 
Na druhej strane by takáto inteligencia mohla byť tiež veľmi prospešná. Predstavte si niečo s takou obrovskou silou, že by bolo za jeden deň schopné prečítať a porozumieť všetkým knihám a vedeckým dokumentom, ktoré kedy boli napísané. V priebehu niekoľkých hodín by mohlo prísť s dômyselnými riešeniami pre problémy, akým je napríklad otázka globálneho otepľovania. Mohlo by poháňať vedecký pokrok doslova rýchlosťou svetla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Spano
| meno = Martin
| odkaz na autora = Martin Spano
| titul = Umelá inteligencia v orechovej škrupinke
| url = https://www.martinspano.com/sk/umela-inteligencia/co-to-je-umela-inteligencia/
| dátum prístupu = 2019-04-12
| jazyk = slovenčina
| kapitola = Čo to je umelá inteligencia
}}</ref>
 
== História umelej inteligencie ==
Od staroveku ľudia snívali o konštrukcii umelých bytostí, podobne ako si mysleli, že boh alebo bohovia stvorili ich samotných. Idea „mysliacich strojov“ bola vynájdená starými Egypťanmi pred 4500 rokmi. Vytvorili sochy, ktoré „radili“ ľuďom. Avšak „myslenie“ a „rozprávanie“ bolo iba predstierané. Boli to kňazi, ukrývajúci sa v týchto sochách, ktorí hovorili.
 
Prvá zmienka o umelých bytostiach v literatúre je v Homérovom diele Iliada z 8. storočia pred naším letopočtom. V tomto slávnom epose skonštruoval boh Hefaistos sluhov zo zlata, ktorí dokázali hovoriť a pohybovať sa. Vytvoril tiež stoly, ktoré vedeli samé chodiť.
 
Každá civilizácia mala vynálezcov, ktorí sa snažili vdýchnuť život neživým predmetom. Indické príbehy Lokapannati hovoria o armáde automatizovaných vojakov, ktorí chránili relikvie Budhu. Rabbi Judah Loew ben Bezalel údajne vyrobil človeka z hliny. Golem, ako sa jeho objav volal, bránil Židov pred antisemitskými útokmi. Leonardo da Vinci navrhol mechanického rytiera, ktorý vedel sedieť, vlniť rukami a pohybovať hlavou. Títo roboti, ako ich možno nazývať z dnešnej perspektívy, sa nazývali automaty, pretože slovo robot v tej dobe ešte neexistovalo.
 
S nástupom priemyselnej revolúcie filozofi, ako René Descartes a Willhelm Leibnitz, začali uvažovať o tom, či by mohli reprezentovať myslenie ako formu výpočtu. Táto myšlienka sa neskôr úplne rozvinula do hypotézy fyzického symbolového systému vedcami Allenom Newellom a Herbertom A. Simonom. Táto hypotéza je základnou filozofiou všetkých výskumov umelej inteligencie. Uvádza, že ľudská inteligencia je len manipulácia so symbolmi. Uveďme nasledujúci príklad. Za predpokladu, že všetci ľudia sú smrteľní a Newton je muž, odvodíme, že Newton je smrteľný. V tomto príklade sme použili formálnu logiku ako symbolovú manipuláciu a Newton, človek a úmrtnosť ako objekty. Pretože stroj môže vykonávať manipuláciu so symbolmi, môžeme vytvoriť „stroj, ktorý premýšľa“.
 
Moderná história umelej inteligencie sa začala v polovici 20. storočia. V tom čase britský matematik a počítačový vedec Alan Turing urobil niekoľko zásadných príspevkov do oblasti informatiky a umelej inteligencie. Zaviedol koncept univerzálneho Turingovho stroja, ktorý je modelom počítača. Takéto zariadenie je univerzálne v tom, že môže vykonávať rôzne programy, a tak riešiť viaceré problémy. Vo svojej neskoršej práci premýšľal o tom, čo to znamená, aby stroj myslel. Táto úvaha bola spočiatku nazývaná imitačná hra, neskôr známa ako Turingov test.
 
Termín „umelá inteligencia“ bol vytvorený v roku 1956 Johnom McCarthym, Marvinom Minskym a ďalšími vedcami počas konferencie organizovanej na Dartmouth College. Táto konferencia bola východiskom pre oblasť, kde jej účastníci diskutovali o jej názve, poslaní a plánoch. Z týchto výskumníkov sa stali zakladajúci otcovia disciplíny, ako aj jej najvýznamnejší vedci určujúci trendy. Vďaka ich optimizmu začali vlády financovať nimi predostreté projekty obrovskými sumami peňazí. Avšak vysoko podcenili zložitosť problému vytvorenia inteligencie a v neskorších rokoch, čiastočne kvôli kritike iných renomovaných vedcov, sa financovanie zastavilo. Začalo sa prvé obdobie takzvanej zimy umelej inteligencie. Financovanie pokračovalo v 80. rokoch, kedy chceli západné krajiny dobehnúť pokrok japonskej vlády a jej iniciatívy na vytvorenie umelej inteligencie. Vzhľadom na nedostatok výpočtovej kapacity na spracovanie zložitých výpočtov sa financovanie o niekoľko rokov neskôr opäť zastavilo. V 90. rokoch došlo k prudkému boomu v oblasti osobných počítačov. Začiatkom 21. storočia sa začala nová éra komunikácie. Internet začal prepájať stále viac a viac elektronických zariadení. Tieto pripojené zariadenia spolu s online službami, ako sú sociálne siete, začali generovať obrovské množstvo dát nazývaných big data. Synergické efekty pokroku vo výpočtovom výkone, veľké množstvo dát a teoretické prelomy umožnili nebývalý pokrok v oblasti umelej inteligencie a jej využitie v komerčných produktoch.
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Spano
| meno = Martin
| odkaz na autora = Martin Spano
| titul = Umelá inteligencia v orechovej škrupinke
| url = https://www.martinspano.com/sk/umela-inteligencia/historia/
| dátum prístupu = 2019-04-12
| jazyk = slovenčina
| kapitola = História
}}</ref>
 
== Strojové učenie, neurónové siete a hlboké učenie ==
Tak ako každý počítačový program, umelá inteligencia je založená na použití algoritmov. Algoritmus je súbor jasných pokynov vykonaných na počítači, ktoré vedú k požadovanému výsledku. Je to ako presný recept, s ktorým môžete pripraviť počítačový program. Priekopníci umelej inteligencie si mysleli, že najvhodnejším prístupom k vytvoreniu umelej inteligencie, je naprogramovať ju podobne, ako to robíme v prípade digitálnych počítačov. Teda ju krok za krokom inštruovať v tom, čo má robiť. Pre jednoduché úlohy je tento prístup uskutočniteľný, ale v reálnom živote sa rýchlo dostaneme k problému exponenciálneho výbuchu, pretože v každom rutinnom rozhodnutí existuje veľa možností. Čo by sme mali urobiť? Pozrime sa na to, ako jediný objekt vo vesmíre, o ktorom vieme, že má ľudskú inteligenciu, ľudský mozog, funguje. Zvážte, ako dieťa získa vedomosti. Neučíte ho, ako sa správať v každej situácii. Bolo by to neuskutočniteľné ani v prípade, ak dieťa plní vaše pokyny, čo robí zriedka. Poviete mu niekoľko základných usmernení a necháte ho učiť sa a opravujete ho iba, ak robí chyby. Tento prístup je princípom strojového učenia.
 
Podobne ako dieťa v príklade vyššie potrebuje veľa reálneho vstupu pre učenie sa, aj stroj, ktorý sa učí, potrebuje veľa tréningových údajov. Ak sú tieto údaje označené, učenie sa nazýva pod dohľadom. V opačnom prípade sa označuje ako učenie bez dozoru. Zvážte príklad algoritmu strojového učenia, ktorý rozpozná psa na obrázku. Výcvikové údaje pozostávajú z obrovskej databázy obrázkov. Ak chcete pracovať pod dohľadom, je potrebné údaje označiť. To znamená, že musíme povedať, ktoré obrázky z tréningového súboru sú psy a ktoré nie.
 
Naproti tomu, ak algoritmus vie nájsť vzory vo vstupoch bez predchádzajúceho označovania údajov, nazýva sa to učenie bez dozoru. Rovnako ako u detí môžeme poskytnúť odmenu za dobré odpovede a potrestanie za zlé. V tomto prípade sa nazýva učenie posilňovacie.
 
Najpokročilejšou podmnožinou strojového učenia je učenie pomocou neurónových siete. V tomto prístupe simulujeme fungovanie mozogu napodobňovaním jeho štruktúry. Vytvoríme softvérové reprezentácie neurónov a prepojenia medzi nimi. Umelá neurónová sieť je rozdelená na viacero vrstiev, pričom vstup prechádza cez vstupnú vrstvu a potom cez skryté vnútorné vrstvy, pričom každá vrstva extrahuje viac abstraktných informácií. Napokon je výstup prenášaný cez výstupnú vrstvu. V prípade prítomnosti viacerých vnútorných vrstiev nazývame sieť hlboká neurónová sieť a prístupu hovoríme hlboké učenie.
 
Jedným z kľúčových prispievateľov k pokroku v posledných rokoch bola dostupnosť big data. Ide o masívne množstvo dát generovaných sociálnymi sieťami a výstupy dát z čoraz väčšieho počtu zariadení pripojených k internetu. Hlbšie učenie potrebuje rozsiahle súbory údajov na výcvik umelej inteligencie. Tieto vyškolené siete sa potom používajú na klasifikáciu alebo nájdenie vzoru v iných veľkých súboroch údajov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Spano
| meno = Martin
| odkaz na autora = Martin Spano
| titul = Umelá inteligencia v orechovej škrupinke
| url = https://www.martinspano.com/sk/umela-inteligencia/strojove-ucenie-neuronove-siete-a-hlboke-ucenie/
| dátum prístupu = 2019-04-12
| jazyk = slovenčina
| kapitola = Strojové učenie, neurónové siete a hlboké učenie
}}</ref>
<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Isha | meno = Salian | titul = SuperVize Me: What’s the Difference Between Supervised, Unsupervised, Semi-Supervised and Reinforcement Learning? | periodikum = blog.nvidia.com | url = https://blogs.nvidia.com/blog/2018/08/02/supervised-unsupervised-learning/ | dátum = 2018-08-02 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref>
 
== Roboty ==
Príbeh z hry R.U.R. (Rossumovi univerzálni roboti), ktorú napísal český spisovateľ Karel Čapek, je prvým použitím slova „robot“. Bol to však Karlov brat Josef, ktorý prišiel s týmto termínom. Isaac Asimov ho neskôr použil pre svoju robotickú sériu. Taktiež ho použil na pomenovanie novej oblasti inžinierstva – robotiky. Taktiež definoval slávne tri zákony robotiky, súbor pravidiel, ktorý musia roboty dodržiavať pre bezpečnú koexistenciu s človekom. Vďaka použitiu v literatúre väčšina ľudí považuje roboty za umelo vytvorené humanoidné bytosti. Dôvodom pre humanoidný vzhľad robota je myšlienka, že robot musí mať kvôli plnému fungovaniu v ľudskom prostredí nevyhnutne ľudskú podobu.
 
Zatiaľ čo roboty v R.U.R. boli biologické, podobne ako koncepty replikantov alebo androidov, v súčasnosti sa slovo používa pre programovateľný stroj, ktorý funguje automaticky. Roboty sú len schránky pre umelú inteligenciu. Postupne nahrádzajú ľudí v práci, najmä pri prácach s opakovanými a nebezpečnými úlohami. Môžu pracovať v prostredí, ktoré by človek biologicky nedokázal vydržať. Ich použitie v priemysle vedie k vysokej produktivite a zodpovedajúcim nižším nákladom na výrobu. Na druhej strane vyvolávajú obavy hromadnej technologickej nezamestnanosti. Mohlo by sa to stať, ak bude rýchlosť, s akou budú roboty nahrádzať ľudí na trhu práce, vyššia ako rýchlosť, s akou sa vytvoria nové pracovné miesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Spano
| meno = Martin
| odkaz na autora = Martin Spano
| titul = Umelá inteligencia v orechovej škrupinke
| url = https://www.martinspano.com/sk/umela-inteligencia/roboty/
| dátum prístupu = 2019-04-12
| jazyk = slovenčina
| kapitola = Roboty
}}</ref>
 
== Implikácie ==
Umelá inteligencia automatizuje mnohé aktivity, ktoré predtým robili ľudia. Vďaka svojej obrovskej sile a energii to dokáže presnejšie a takmer bez prerušenia. Čo urobila priemyselná revolúcia robotníkom, umelá inteligencia robí inteligencii. Najnovšie odhady predpovedajú, že takmer polovica pracovných miest je v blízkej budúcnosti v nebezpečenstve nahradenia umelou inteligenciou. Automatizácia by mohla viesť k masovej nezamestnanosti v nevídanom rozsahu. Na druhej strane zachráni človeka pred často nebezpečnou a nenaplňujúcou prácou, čo mu dáva šancu na rekvalifikáciu na zmysluplnejšiu a lepšie platenú prácu. Pozrime sa podrobne na dôsledky umelej inteligencie.
 
=== Financie ===
 
Umelá inteligencia sa už dlho používa v bankovníctve na detekciu podvodov, pretože sa môže naučiť návyky zákazníka banky. Môže teda identifikovať a označiť podozrivé transakcie a ihneď ich nahlásiť na neskoršiu kontrolu. Môže sa tiež použiť na predĺženie otváracích hodín banky tým, že umožňuje zákazníkom vykonávať operácie, ktoré nepotrebujú ľudský dohľad.
 
=== Vláda ===
 
Podobne ako vo financiách, umelá inteligencia môže byť použitá aj na odhaľovanie podvodov vo verejnej správe. Umožňuje efektívnejšie zhromažďovanie daní a ich následné lepšie prerozdelenie. Vzhľadom na kumulatívne účinky starnutia obyvateľstva a nižšiu pôrodnosť je jednou z rastúcich starostí v spoločnosti zrútenie sa sociálneho štátu. Súčasný systém sa považuje za neudržateľný, ak nie je dostatok mladých ľudí, ktorí pracujú na zabezpečení dôchodkov a nákladov na zdravotnú starostlivosť pre starších. Tieto úvahy však nezahŕňajú zmeny, ktoré spôsobí umelá inteligencia. Robotické zdravotnícke asistentky pod dohľadom ľudí sa môžu starať o stále väčší počet starších, ktorí potrebujú pozornosť. Vzhľadom na vyššiu efektivitu vládnych procesov s oveľa výraznejším nárastom produktivity by všeobecné bohatstvo mohlo byť tiež výraznejšie. Dôchodcovia v budúcnosti budú teda na tom oveľa lepšie ako tí dnešní, aj keď ich bude oveľa viac.
 
=== Automobilový priemysel ===
 
Autá dostávajú funkcie, ktoré ich robia automobily čoraz autonómnejšie. Tieto pomôcky pomáhajú vodičovi a prevezmú kontrolu nad vozidlom v prípade, že by činnosť vodiča viedla k nehode. Niektoré spoločnosti dokonca tvrdia, že ich autá majú schopnosť jazdiť sami, ale táto funkcia zostáva deaktivovaná alebo jej použitie nie je odporúčané. Problém nie je v technológii, autonómne vozidlá, ktoré už boli testované, vykazujú mimoriadne vysokú spoľahlivosť. Zaostáva legislatíva. Okrem toho existujú etické, morálne a právne problémy, ktoré je potrebné riešiť skôr, než vlády môžu povoliť autonómne autá.
 
Ako príklad si predstavte, že autonómne vozidlo zlyhá a niekoho zabije. Táto udalosť je oveľa menej pravdepodobná, než v prípade, že vodič je človek, ale musíme ju zvážiť. Kto je zodpovedný? Cestujúci, spoločnosť, ktorá vozidlo vyrobila alebo inžinieri, ktorí v ňom implementovali funkciu samojazdenia? Možno vás to prekvapí, ale to môže byť samotné auto.
 
Autonómne autá môžu priniesť aj určité morálne dilemy. Zvážte nasledujúcu situáciu. Autonómne vozidlo ide na ceste blízko útesu. Zrazu sa na ceste znenazdajky objavia malé deti. Čo by malo auto spraviť? Zabiť deti a ušetriť cestujúcich alebo otočiť vozidlo smerom na útes, čo deti zachráni, ale zabije cestujúcich? Morálne si môžete vybrať prvú možnosť, ale zvážte, že sedíte v aute vy sami. Kúpili by ste si auto s tým, že viete, že vás v extrémnom prípade úmyselne zabije? Nechceli by ste radšej mať auto, ktoré vás zachráni za každú cenu?
 
=== Zdravotná starostlivosť ===
 
Umelá inteligencia pomáha zdravotníckym pracovníkom robiť lepšie a presnejšie rozhodnutia pri zhodnotení stavu pacienta. V roku 2018 čínska firma Biomind porazila rádiológov v súťaži o správne identifikovanie zdravotného stavu pacienta. Radiológovia budú už čoskoro úplne nahradení umelou inteligenciou.
 
=== Hry ===
 
V začiatkoch umelej inteligencie výskumníci predpokladali, že len stroj so všeobecnou umelou inteligenciou bude schopný zvládnuť hranie šachu na ľudskej úrovni. Avšak, ako sme zistili, na porazenie človeka v šachu stačí, vďaka exponenciálnym pokrokom počítačovej sile, vypočítať najlepšie možné pohyby a vyhrať hru bez skutočného myslenia v pravom ľudskom zmysle.
 
Situácia v Go, starej stolovej hre, sa vďaka oveľa väčšej zložitosti hry líši. Avšak aj tam hlboký vzdelávací prístup, ktorý implementoval DeepMind, firma vlastnená spoločnosťou Google, v roku 2016 porazil ľudského majstra. Umelá inteligencia sa používa aj na generovanie postáv v počítačových hrách, aby pri virtuálnych protivníkov vytvorila zdanie myslenia a stratégie.
 
=== Správy a literatúra ===
 
Možno si to nevšimnete, ale niektoré novinové články, ktoré čítate každý deň, už nie sú napísané ľuďmi. Zatiaľ čo rozsah článkov napísaných umelou inteligenciou je obmedzený najmä na finančné a športové reporty, vďaka pokroku v spracovaní a porozumení prirodzeného jazyka je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti uvidíme viac takýchto článkov.
 
Umelá inteligencia začína debutovať v písaní scenárov a románov. Hoci tieto často nedávajú zmysel, je len otázkou času, kým sa dostanú do zoznamu bestsellerov.
 
=== Armáda ===
 
Viesť vojnu bez toho, aby ste mali na vašej strane ľudské obete, je sen všetkých vojenských veliteľov. A práve to je prísľub autonómnych zbraní. Tieto zbrane by mohli byť vycvičené, aby zabili len nepriateľských vojakov. Je to však aj sen každého diktátora na svete alebo iných despotov, ktorí by ich mohli použiť na vykonávanie etnických čistiek. Predstavte si zlého človeka, ktorý chce spôsobiť škodu. Umelá inteligencia, ak je zneužitá, môže spôsobiť nevídané škody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Spano
| meno = Martin
| odkaz na autora = Martin Spano
| titul = Umelá inteligencia v orechovej škrupinke
| url = https://www.martinspano.com/sk/umela-inteligencia/dosledky/
| dátum prístupu = 2019-04-12
| jazyk = slovenčina
| kapitola = Dôsledky
}}</ref>
 
== Pracovné príležitosti ==
Tu je opis niekoľkých pracovných pozícií, ktoré vám poskytnú prehľad možností zamestnania sa v tejto oblasti. Krajiny s najväčším počtom pracovných miest sú Spojené štáty a Čína. Spojené štáty tradične vďaka svojej dlhej histórii dominancie vo výskume a Čína, pretože si stanovila za cieľ stať sa vedúcou krajinou v oblasti umelej inteligencie do roku 2030.
 
=== Dátový vedec ===
 
Dátový vedec je niekto, kto extrahuje užitočné informácie z dát. Každá spoločnosť dnes produkuje množstvo údajov, takzvané big data. Nemajú žiadnu alebo len malú hodnotu, ak zostanú v pôvodnom surovom stave. Dátoví vedci preto musia mať programátorské zručnosti a dobré vedomosti o strojovom učení, štatistickej analýze a matematike, konkrétne lineárnej algebre a kalkule, aby vedeli údaje zhromaždiť, vyčistiť a transformovať do použiteľného stavu.
 
=== Inžinier strojového učenia ===
 
Inžinier strojového učenia úzko spolupracuje s dátovými vedcami, berie model vytvorený dátovým vedcom a používa ho vo výrobnom prostredí, čo znamená, že vytvorí softvér pomocou programovacieho jazyka preferovaného danou spoločnosťou.
 
=== Vývojár softvéru ===
 
Byť softvérovým vývojárom v oblasti umelej inteligencie prináša niektoré špecifiká. Spočiatku je potrebné dobre pochopiť oblasť, podobne ako v ostatných priemyselných odvetviach. Kým programátori môžu na vývoj umelej inteligencie používať prakticky ľubovoľný programovací jazyk, najviac vyhovuje, ak máte pracovnú znalosť Pythonu, R, Prologu alebo Lispu. Java, podobne ako v iných priemyselných odvetviach, je tiež široko používaná.
 
=== Robotický inžinier ===
 
Ako hovorí názov, robotický inžinier pracuje na návrhu, vývoji a tvorbe robotických systémov. Tieto pracovné miesta sú ideálne pre praktických ľudí. Takíto inžinieri pracujú s dizajnovými softvérovými nástrojmi a trávia veľa času testovaním robotov v laboratóriu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Spano
| meno = Martin
| odkaz na autora = Martin Spano
| titul = Umelá inteligencia v orechovej škrupinke
| url = https://www.martinspano.com/sk/umela-inteligencia/pracovne-prilezitosti/
| dátum prístupu = 2019-04-12
| jazyk = slovenčina
| kapitola = Pracovné príležitosti
}}</ref>
<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Patrizio | meno = Andy | titul = Artificial Intelligence Salaries: Paychecks Heading Skyward | periodikum = datamation.com | url = https://www.datamation.com/artificial-intelligence/ai-salaries.html | dátum = 2018-08-28 | dátum prístupu = 2019-04-12 }}</ref>
<ref>{{Citácia periodika | titul = The Six Hottest Jobs In Artificial Intelligence | periodikum = ecnmag.com | url = https://www.ecnmag.com/blog/2018/08/six-hottest-jobs-artificial-intelligence | dátum = 2018-08-29 | dátum prístupu = 2019-04-12 }}</ref>
 
== Teória umelej inteligencie ==
Teória umelej inteligencie pokrýva množstvo teórií, ktoré si kladú za cieľ viac či menej napodobňovať schémy ľudského (prípadne vo všeobecnosti biologického) správania sa, vyhodnocovania a analýzy podnetov prostredia, prípadne tvorivej činnosti. Teória umelej inteligencie si stanovuje ciele (čo by sme od inteligentného systému očakávali) a hľadá v rôznych vedných disciplínach dostupné riešenia.
 
== Ciele umelej inteligencie ==
Řádek 216 ⟶ 51:
== Problémy umelej inteligencie ==
Problémy, s ktorými sa dnešný výskum umelej inteligencie musí vyrovnávať sú popri obmedzenom výpočtovom výkone hlavne špecifikácia samotného systému. Hoci čiastkové úlohy ako rozpoznanie reči, odpovedanie, rozpoznanie obrazu a pod. sú zadefinované, odpoveď na otázku, čo presne treba urobiť, aby bol dokonale vyšpecifikovaný humanoid zatiaľ stále ostáva nezodpovedaná v oblasti filozofie.
 
== Umelá inteligencia na Slovensku ==
Na Slovensku v súčasnosti vzniká slovenské centrum výskumu umelej inteligencie [[Slovak-AI]], ktoré by malo spojiť aktivity všetkých slovenských stakeholderov v oblasti. Jednou z prvých tém, ktorou sa toto centrum bude zaoberať, je príprava stratégie rozvoja umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu|periodikum=Živé.sk|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
 
== Iné projekty ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Umelá_inteligencia“