Smolenice: Rozdiel medzi revíziami

'''Smolenice''' ({{V jazyku|hun|Szomolány}}, {{v jazyku|deu|Smolenitz}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] v okrese [[okres Trnava (okres)|Trnava]]. Známy je predovšetkým [[Smolenický zámok]], k prírodným zaujímavostiam patrí [[jaskyňa]] [[Driny]] a najvyšší vrch Malých Karpát – [[Záruby]]. V Smoleniciach sa končí [[Malokarpatská vínna cesta]], jedného zo slovenských vinohradníckych regiónov, ktorá začína v Bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]].

Obec Smolenice leží na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] v okrese [[okres Trnava (okres)|Trnava]], asi {{km|60|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] a {{km|25|m}} severozápadne od [[Trnava|Trnavy]] na štátnej ceste č. 502 z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Vrbové|Vrbového]]. Rovnomenná [[železničná stanica]] na trati č. 116 [[Trnava]] – [[Kúty (okres Senica)|Kúty]] je vzdialená asi {{km|3|m}} od centra obce.

Roku [[1777]] prebral smolenické panstvo [[Ján Pálffy]]. [[Smolenický zámok]], ktorý už predtým nebol obývaný a upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu, v období [[Napoleon Bonaparte|napoleonských]] vojen začiatkom 19. storočia nakoniec vyhorel a z pôvodného [[gotika|gotického]] hradu zostala len časť vonkajšieho opevnenia. Prvé práce na baštách sa síce začali už v roku [[1853]] ale ku skutočnému znovuvybudovaniu zámku ako rodinného sídla pristúpili Pálffyovci až v roku [[1911]]. Obnova zámku bola plne dokončená až po druhej svetovej vojne. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26 juna 1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta. V súčasností slúži ako konferenčné centrum [[Slovenská akadémia vied|SAV]].

[[Gróf]] [[Jozef Pálffy]] postavil v rokoch [[1880]] až [[1883]] v úzkej doline pod [[MajdánMajdan (Horné Orešany)|Majdánom]]om pri obci [[Horné Orešany]] chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva sa začala stavať lesná konská [[železnica]]. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň potrebovala okrem dreva aj iné suroviny a bolo potrebné odvážať aj hotové výrobky. Po vybudovaní štátnej dráhy v roku 1898 z Trnavy do Smoleníc dalo vedenie závodu postaviť priemyselnú železnicu z továrne na stanicu. Pred likvidáciou roku 1960 mala celá sieť spolu {{km|70|m}}. V roku 1968 uviedli do prevádzky nový chemický závod na výrobu farieb – Chemolak, priamo pri železničnej stanici Smolenice.

* [[Hlboča|Hlbočianska dolina]]