Lockheed F-117 Nighthawk: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
link
Sokol Kat (diskusia | príspevky)
d doplnenie
Riadok 26:
Prvou jednotkou vyzbrojenou týmito strojmi bola 4450. taktická skupina, ktorá bola neskôr premenovaná na 37. taktické stíhacie krídlo. Jednotka spadala pod pôsobnosť 554.operačného podporného krídla a oficiálne bázovala na letisku [[Nellis Air Force Base|AFB Nellis]] v [[Nevada (štát USA)|Nevade]], no reálne sa nachádzala na letisku [[Tonopah]], ktoré bolo zvlášť vystavané pre túto jednotku aby boli stroje chránené pred pozorovaním [[špionážny satelit|špionážnymi satelitmi]].
 
=== Operácia Just Cause ===
Po prvýkrát boli stroje nasadené počas [[americká invázia do Panamy|americkej invázie do Panamy]] v roku 1989. Tu však išlo iba o jeden nálet uskutočnený dvomi strojmi. Neskôr boli stroje F-117 vo [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojne v Perzskom zálive]], kde odlietali 1300 bojových misií často v silnej protilietadlovej obrane nepriateľa. Ich prvým cieľom bolo 17. januára 1991 telekomunikačné centrum v [[Bagdad]]e. Stroje boli nasadzované výhradne v noci. V boji neutrpeli lietadlá žiadne straty. Veľmi dôležité boli nálety na odpaľovacie stanovištia rakiet [[Scud]]-B. Neskôr boli stroje použité počas [[vojna v Kosove|vojny v Kosove]] v roku [[1999]]. Počas tejto operácie bol [[27. marec|27. marca]] [[1999]] zostrelelný jeden F-117. Jednotka protilietadlovej obrany srbskej armády pod vedením [[Zoltán Dani|Zoltána Daniho]], vyzbrojená strelami [[Isajev S-125]] Neva-M. To, aké radarové zariadenie bolo použité, nie je celkom isté. Podľa niektorých zdrojov mohli Srbi použiť české rádiolokačné zariadenia Tamara. Podľa správ veliteľa NATO [[Wesley Clark|Wesleya Claka]] však Srbi použili štandardné radary, ktoré však pracovali na veľmi dlhej frekvencii a na určitú dobu boli schopné radarmi „nezachytiteľné“ stroje lokalizovať. Zostrelený pilot prežil a bol neskôr zachránený jednotkami NATO. F-117 boli neskôr použité aj pri [[Tretia vojna v Perzskom zálive|operácii Iraqi Freedom]] v roku [[2003]] v [[Irak]]u.
Po prvýkrát boli F-117 bojovo nasadené v roku 1989 počas [[americká invázia do Panamy|americkej invázie do Panamy]], ktorej cieľom bolo odstránenie Manuela Noriegu od moci. Dňa 19. decembra 1989 vzlietlo zo základne Tonopah osem lietadiel F-117, ktoré sa vydali sa dlhý let, pretože miesto ich prvej bojovej misie bolo vzdialené {{km|4800|m}}. Misia bola naplánovaná predchádzajúci týždeň a zúčastnili sa jej piloti zo 415. a 416. taktickej stíhacej letky.
 
Na to, aby F-117A dokázali cez [[Yucatánsky prieliv]] doletieť až do [[Panama (štát)|Panamy]], potrebovali natankovať vo vzduchu päťkrát. To im zabezpečovali dva sprievodné vzdušné tankery [[McDonnell Douglas KC-10 Extender|KC-10A]] zo základne Beale v Kalifornii. Dve z lietadiel F-117A sa operácie zúčastnili ako náhradníci a hneď po prvom vzdušnom natankovaní sa vrátili na základňu Tonopah. Ďalšie dva stroje z tejto útočnej formácie mali zrealizovať nálet na vojenskú základňu v Rio Hato, ktorá sa nachádzala {{km|105|m}} juhozápadne od mesta [[Panama (mesto)|Panama]]. Zvyšné štyri F-117A sa mali zúčastniť operácie špeciálnych síl, zameranej na zajatie generála Manuela Noriegu. Pred vstupom do panamského vzdušného priestoru však spravodajstvo oznámilo, že diktátor sa nenachádza na žiadnej z potenciálnych lokalít a táto misia bola zrušená.
 
Útoku na vojenskú základňu v Rio Hato sa zúčastnili dvaja skúsení piloti - kapitán Greg "Beast" Feest (Bandit #261) a major Dale Hanner (Bandit #239). Kapitán Feest dokázal dva roky po sebe zvíťaziť v súťaži Top Gunu, pričom si udržal neuveriteľnú 100% mieru úspešnosti. On bol vybraný, aby viedol plánovanie tohto leteckého útoku v rámci operácie Just Cause.
 
Ich cieľom bolo veľké pole vedľa kasární, kde sa nachádzali dva baráky. V nich boli ubytovaní vojaci patriaci k práporu 2000, čo bola elitná jednotka lojálna generálovi Noriegovi. Plánom bolo, aby lietadlá zhodili na pole dve bomby Mark 84 s hmotnosťou {{kg|907}}. Bomby boli hovorovo označované ako "Hammer" (v preklade kladivo) a hovorilo sa o nich ako o "najväčších omračovacích granátoch na svete", pretože majú smrtiaci polomer {{m|122|m}} a sú schopné spôsobiť popraskanie ušných bubienkov na vzdialenosť až {{m|800|m}}. Mali byť zhodené blízko budov tak, aby omráčili spiace jednotky, ktoré by následne nemohli reagovať na nočný výsadok 2. a 3. práporu špeciálnych jednotiek Rangers. Výbuch bômb Mark 84, odpálených tesne nad zemou a len {{m|46|m}} od kasární, mal mať hlavne omračujúci efekt a nemal spôsobiť mnoho obetí. Panamské velenie však bolo o americkej operácii informované tri hodiny vopred a v čase útoku už panamské jednotky na mieste plánovaného výsadku.
 
Keď sa obidva F-117A priblížili k svojmu cieľu, vietor náhle zmenil smer. Okrem toho zmena v pláne útoku na poslednú chvíľu a následná zmätočná komunikácia vyústila do toho, že kapitán Feest zhodil svoju bombu na miesto dopadu druhej bomby. Major Hanner následne odhodil jeho bombu o {{m|297|m}} ďalej.<ref>[https://www.f-117a.com/Panama.html Operation Just Cause]</ref>
 
=== [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Vojna v Perzskom zálive]] ===
Neskôr boli stroje F-117 vo [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojne v Perzskom zálive]], kde odlietali 1300 bojových misií často v silnej protilietadlovej obrane nepriateľa. Ich prvým cieľom bolo 17. januára 1991 telekomunikačné centrum v [[Bagdad]]e. Stroje boli nasadzované výhradne v noci. V boji neutrpeli lietadlá žiadne straty. Veľmi dôležité boli nálety na odpaľovacie stanovištia rakiet [[Scud]]-B.
 
=== Operácia Spojenecká sila ===
V roku [[1999]] sa lietadlá F-117 zapojili do bombardovacej kampane, nazvanej operácia Spojenecká sila, ktorej cieľom bolo zastavenie násilia a represií voči kosovským Albáncom zo strany srbskej armády. Asi tucet F-117A bolo dislokovaných na talianskej základni Aviano, odkiaľ vzlietali na jednotlivé misie.
 
==== Zostrel F-117 ====
Počas jedného letu sa srbskému veliteľovi podarilo nastražiť pascu a pomocou batérií S-125M lietadlo F-117 zostreliť. Rekonštrukciu celej udalosti na základe výpovedí zúčastnených osôb popisujú nasledovné riadky.
 
Dňa 27. marca 1999 o 20:00 križovalo americké lietadlo F-117 nočnú oblohu nad Srbskom. Išlo o stroj s volacím znakom "Vega-31", ktorý bol pomenovaný "Something Wicked". Chvíľku predtým zhodil dve laserom navádzané bomby Paveway na ciele v blízkosti juhoslovanského hlavného mesta Belehrad. Jeho pilot, podplukovník Dale Zelko, bol veteránom so skúsenosťami z vojny v Perzskom zálive.
 
Juhoslovanská národná armáda bola v tej dobe vybavená protilietadlovými raketovými systémami [[S-75]] a [[S-125 Neva|S-125]], ktoré vznikli koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Najmodernejším prvkom juhoslovanskej protivzdušnej obrany bol raketový systém [[2K12 Kub]] a dvojmotorové stíhačky [[MiG-29]], ktoré Juhoslávia zaviedla v roku 1988. Kombinácia týchto sovietskych bojových lietadiel a systémov PVO predstavovala pre lietadlá NATO istú hrozbu, čo ich donútilo lietať vo vyšších nadmorských výškach, pričom museli byť sprevádzané lietadlami elektronického boja EA-6B Prowler.
 
Veliteľom 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany bol plukovník Zoltán Dani. Ten bol vysoko iniciatívnym veliteľom, ktorý v minulosti študoval západnú taktiku potláčania protivzdušnej obrany. Na rozdiel od statickej taktiky, ktorú na Blízkom východe nešťastne používali iracké a sýrske jednotky protivzdušnej obrany, Dani svoje batérie S-125 Neva často presúval. Svojim posádkam dovolil aktivovať radary maximálne na dvadsať sekúnd a následne dostali príkaz na premiestnenie, a to aj v prípade, že nespustili paľbu.
 
S-125M nebol považovaný za mobilný protilietadlový systém, ale Zoltan Dani a jeho jednotka boli vycvičení ho premiestniť len za 90 minút. Štandardne si to vyžadovalo 150 minút, treba však dodať, že Daniho postup skrátilo to, že znížil počet odpaľovacích zariadení batérie na polovicu. Okrem neustáleho presúvania sa z jedného miesta na druhé, vytvoril Dani atrapy kompletov PVO a falošné navádzacie radary zo starých stíhačiek MiG, na ktoré následne spojenci NATO navádzali svoje protiradarové rakety. Vďaka týmto návnadám a neustálemu pohybu Daniho jednotka nestratila ani jednu batériu PVO, zatiaľ čo lietadlá NATO proti nemu použili celkovo 23 rakiet HARM.
 
Dani bol mimoriadne bystrý a všimol si, že jeho prehľadový radar P-18 dokáže v najnižšej možnej frekvencii sledovať Nighthawky na 24 km. V skutočnosti išlo o pásmo, na ktoré neboli kalibrované ani radarové výstražné prijímače lietadiel NATO.
 
Radary pracujúce v tomto pásme sú však nepresné a nedokážu zamknúť cieľ. Plánovači NATO ale Daniho jednotke mimoriadne uľahčili prácu, keď z nedbanlivosti naplánovali všetky misie stealth bombardérov po obvyklých a jednoducho predvídateľných trasách. Navyše sa Srbom podarilo prelomiť komunikáciu v rámci NATO a dokázali odpočúvať rozhovory medzi pilotmi amerických stíhačiek a lietadlami včasnej výstrahy a riadenia. Na základe toho si Dani zostavil presný obraz o rutinných letoch protivníka.
 
Srbský veliteľ sa rozhodol, že na americké stealth lietadlá nastraží pascu. Rozostavil svoje batérie S-125M na predpokladanej trase, po ktorej sa mali F-112 vracať do Talianska.
 
Radary jeho systémov síce dokázali detegovať Nighthawky na krátku vzdialenosť, to si však vyžadovalo neustále prehľadávanie oblohy a vystavovanie sa nepriateľským radarom. Išlo o mimoriadne nebezpečnú taktiku, lebo to nielenže poskytovalo protivníkovi šancu odkloniť stealth lietadlo preč od zistenej hrozby, ale zároveň sa zvyšovalo riziko potenciálneho útoku antiradarovými raketami HARM.
 
Preto Dani prikázal ponechať navádzacie radary vypnuté a na detekciu amerických lietadiel použil len prehľadový radar P-18. Tomu sa nakoniec podarilo zachytiť štyri lietadlá F-117, pričom jedným z nich bolo práve Something Wicked. Vtedy povolil aktiváciu navádzacieho radaru na 20 sekúnd, tomu sa však v danom intervale nepodarilo ciele zachytiť.
 
Dani bol údajne špiónmi v Taliansku informovaný, že lietadlá elektronického boja EA-6B Prowler boli v ten deň kvôli zlému počasiu uzemnené. Bol preto ochotný riskovať viac ako obvykle a namiesto okamžitého presunu nariadil aktivovať navádzací radar ešte raz. Avšak aj tento pokus bol bezúspešný.
 
Rozhodol sa teda spustiť radar systému S-125M ešte tretí raz a v tej chvíli sa mu podarilo zamknúť Something Wicked na vzdialenosť asi 13 km. Dani tvrdí, že táto príležitosť sa mu naskytla v okamihu, keď F-117 otvorila dvere svojej bombovnice, aby zhodila svoj arzenál. Vtedy sa efektívna odrazová plocha lietadla dostatočne zvýšila a radar mal šancu ho zachytiť.
 
Následne boli na americkú F-117 vystrelené dve rakety, ktoré zamierili rovno k lietadlu. Prvá z nich preletela okolo Something Wicked dostatočne blízko, aby ho poškodila, avšak neexplodovala. Druhá strela už nezlyhala a spôsobila lietadlu škody, ktoré zapríčinili jeho zrútenie.
 
Zostrelený pilot prežil a bol neskôr zachránený jednotkami NATO.
 
Something Wicked bola jedinou F-117, ktorú sa juhoslovanskej armáde podarilo počas operácie Spojenecká sila zostreliť. Dňa 30. apríla bolo ešte jedno lietadlo tohto typu poškodené nepriateľskou raketou, pilotovi tohto stroja sa však podarilo vrátiť na základňu.<ref>[https://nationalinterest.org/blog/buzz/stealth-shootout-1999-us-air-force-f-117-was-shot-down-heres-how-it-went-down-37762 Stealth Shootout: In 1999, a U.S. Air Force F-117 Was Shot Down. Here's How it Went Down.]</ref>
 
F-117 boli neskôr použité aj pri [[Tretia vojna v Perzskom zálive|operácii Iraqi Freedom]] v roku [[2003]] v [[Irak]]u.
 
V roku [[2006]] bolo rozhodnuté o postupnom vyraďovaní tohoto typu z výzbroje v amerického letectva. Ku koncu roku boli rozpustené letky určené pre výcvik. [[12. marec|12. marca]] [[2007]] preletelo prvých 6 kusov na základňu [[Tonopah]] v štáte [[Nevada]] k dlhodobému uskladneniu. Lietadlá F-117 tak neprejdú klasickým procesom likvidácie, kvôli utajeniu niektorých konštrukčných častí a použitých technológií. Proces ukončenia prevádzky strojov F-117 má byť ukončený do októbra roku [[2008]].