Čína: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 11 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
d
'''Čína''' ([[Čínština|čín.]] 中国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng guó''; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar '''Čínska ľudová republika''' ([[Čínština|čín.]] 中华人民共和国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng huá rén mín gòng hé guó''), je rozlohou najväčší štát východnej [[Ázia|Ázie]] a štvrtý najväčší na svete. V krajine žije vyše 1,4 miliardy obyvateľov (odhad z roku 2016), čo z nej robí najľudnatejší štát sveta.
 
Čínska republika bola založená v roku [[1912]] po antimonarchistickom [[štátny prevrat|štátnom prevrate]] namierenom proti poslednému [[cisár]]ovi vládnucej dynastie [[Čching]] (''Qing'') (1644–1911). Na nasledujúcu dekádu bola krajina vedená vojenskými pohlavármi a rozpadla sa na drobné nezávislé štátiky. Na začiatku dvadsiatych rokov sa k moci postupne dostala nacionalistická strana [[Kuomintang|Kuo-min-tang]], ktorej sa podarilo opätovné zjednotenie krajiny. V roku 1933 Armáda [[Japonsko|Japonského]] cisárstva začala s okupáciou hospodársky najvyspelejšej časti vtedajšej Číny – [[Mandžusko|Mandžuska]]. Po úplnom obsadení tejto severnej provincie nasledovali ďalšie útoky a Japonsko pomaly obsadilo takmer celé územie Číny. Počas druhej svetovej vojny sa situácia skomplikovala aj vo vnútornej politike krajiny – Komunistická strana Číny odolala útokom Kuo-min-tangu a Čína sa dostala do občianskej vojny. Aj vďaka ohromnej podpore chudobného obyvateľstva, ktoré už dávno túžilo po pozemkovej reforme bola strana Kuo-min-tangu v občianskej vojne s Komunistickou stranou porazená. Prvého októbra [[1949]] založená Čínska ľudová republika, odvtedy v Číne vládne [[Komunistická strana Číny]].
 
== Základné informácie ==
V roku [[1978]] vyhlásili politiku štyroch modernizácií, ktorú inicioval [[Teng Siao-pching]]. V 80. rokoch nastal v krajine dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, tiež normalizácia vzťahov so ZSSR, a liberálnejšia spoločenská atmosféra. Komunistická strana Číny si však zachovala politický monopol. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom ([[Chu Jao-pang]], [[Čao C’-jang]]) a súbežné problémy ekonomickej reformy priniesli od jari 1989 prehlbovanie demokratizačného hnutia. Vládna moc však proti protestom brutálne zakročila (udalosti na pekinskom Námestí Nebeského pokoja [[Tchien-an-men]], čiže na – zásah armády proti pokojne demonštrujúcim študentom [[4. jún]]a 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov). V dôsledku toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo však vôbec nezabrzdilo búrlivé pokračovanie ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom desaťročí po nástupe nového storočia a zároveň tisícročia.
 
Čínske vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv (okrem iného aj kvôli potláčaniu pomerne novej náboženskej sekty [[Fa-lun-kung Kung]], ktorá si v Číne získala údajne až okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny).
 
Dňa [[1. júl]]a 2006 bola otvorená najvyššie položená železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom [[Si-ning]] a hlavným mestom Tibetskej autonómnej oblasti [[Lhasa|Lhasou]]. Táto moderná, rýchla a pohodlná železnica má urýchliť expandovanie Číňanov do riedko osídlenej oblasti Tibetu, kde už teraz počtom prevyšujú pôvodných obyvateľov - Tibeťanov. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu – lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami. V tom čase v Číne vrcholili prípravy na [[Letné olympijské hry 2008|XXIX. letné olympijské hry]] konajúce sa v [[Peking]]u s magickým “osmičkovým” začiatkom 8. augusta 2008. V roku 2012 sa prezidentom ČĽR stal [[Si Ťin-pching]], ktorý začal s asertívnejšou zahraničnou politikou. Čína sa čoraz viac angažuje v rozvojových krajinách<ref>https://www.forbes.com/sites/ralphjennings/2017/12/22/china-is-giving-more-foreign-aid-than-it-gets/#ea7d7c4f3551</ref>, taktiež sa snaží o kontrolu Juhočínskeho mora, kde rekultivuje ostrovy a útesy a buduje vojenské základne.<ref>https://www.cnbc.com/2018/05/02/china-added-missile-systems-on-spratly-islands-in-south-china-sea.html</ref> V roku 2022 sa v Pekingu budú konať aj [[Zimné olympijské hry 2022|XXIV. zimné olympijské hry]].
4 290

úprav