Légia (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 29:
 
== Spôsob boja ==
Boj začínal znamením od veliteľa, ktorý dal vztýčiť zástavu (vexillum). Taktické možnosti rozmiestnenia boli vďaka rozčleneniu légie na menšie podjednotky bohaté: obvykle sa légia stavala do troch línií, pričom prednú tvorili štyri, strednú a zadnú tri kohorty. V prednej línii boli centúrie usporiadané vo forme 10 mužov v 8 radoch, ďalšie dve tvorilo 12 mužov v šiestich radoch. Základom bola prísna disciplína a držanie pozície, čo umožňovalo v kritických chvíľach vytvoriť kompaktné obranné bloky chránené štítmi, známe ako tzv. korytnačka ([[Korytnačka (formácia)|testudo]]). Rozpad jednotlivých formácií prakticky vždy viedol ku katastrofe (napr. [[bitka pri rieke Bagradas (49 pred Kr.)|bitka pri rieke Bagradas]], 49 pred Kr.), pričom dobrý veliteľ bol schopný toto riziko rozpoznať a začať účinné protiopatrenia (napr. [[bitka pri Ruspine]], Gaius Iulius Caesar, 46 pred Kr.).<ref name=shep25>{{Harvbz|Sheppard|2010|St=24-25}}</ref>
 
Pri vzájomnom boji rímskych légií väčšinou nedochádzalo spočiatku k tvrdému masívnemu čelnému stretu ale k lokálnym šarvátkam v predných líniách. Až keď jedna strana získala zjavne prevahu, došlo k rozsiahlejšiemu útoku a zabíjaniu. V priamom strete bola komunikácia pre hluk a chaos takmer nemožná, signalizovalo sa trúbkami a vizuálne.<ref name=shep25/>