Maďarská republika rád: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Vznik: ow |
doplnene |
||
Riadok 67:
{{Hlavný článok|Maďarsko-česko-slovenská vojna}}
V apríli [[1919]] aj z podnetu západných dohodových mocností ([[Dohoda (prvá svetová vojna)|Entente]]) napadli MRR 16. apríla [[Rumunsko|rumunské]] a 27. apríla [[Česko-Slovensko|československé]] vojská (budúci spojenci v [[Malá dohoda|Malej dohode]]).
Maďarská Červená armáda prešla dňa 20. mája do protiofenzívy. Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak splniť svoj sľub obnoviť hranice Maďarska. V júni [[maďarská Červená armáda]] obsadila východnú časť novo sa formujúceho československého štátu (dnešné východné Slovensko) a v Prešove bola 16. júna 1919 vyhlásená [[Slovenská republika rád]]. [[Maďarská Červená armáda]] dosiahla značné vojenské úspechy pod vedením plukovníka [[Aurél Stromfeld|Auréla Stromfelda]], keď sa dostala až na sever Slovenska a plánovala pochodovať proti rumunskej armáde na východ. Po počiatočnom vojenskom úspechu však Kun stiahol o tri týždne vojská, aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za [[Tisa|Tisou]] (sk: [[Zátisie|Zátisia]] hu: Tiszántúl). Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.
Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda [[Antal Dovcsák|Antala Dovcsáka]], ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známym ako „[[Červený teror (v Maďarsku)|červený teror]]“ a výrazne znížilo domácu podporu vláde.
| |||