Španielsko: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 29 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
d (Verzia používateľa 87.197.25.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od XXBlackburnXx)
Značka: rollback
d
| Rozloha vody =
| Percento vody = 1,04
| Odhad počtu obyvateľov =46 733 038
| Rok odhad počtu obyvateľov =20172018
| Poradie odhad počtu obyvateľov =30
| Sčítanie počtu obyvateľov = 46 549 045
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2017
| Hustota obyvateľstva = 92,11
| Poradie hustota =112
| HDP = 1 232506 mld.
| Rok HDP = 2017
| Poradie HDP = 12
| HDP na hlavu = 3840 239290
| Poradie HDP na hlavu = 31
| HDI = 0,884891
| Rok HDI = 20152017
| Poradie (HDI) = 2726
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[euro]]
}}
 
'''Španielsko''' ({{V jazyku|spa|España}}), dlhý tvar '''Španielske kráľovstvo''' ({{V jazyku|spa|Reino de España}}), je krajina v juhozápadnej [[Európa|Európe]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Jeho pevnina hraničí na juhu a východe so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] (s výnimkou malej pozemnej hranice s [[Gibraltár]]om), na severe s [[Francúzsko]]m, [[Andorra|Andorrou]], na severozápade s [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]] a na západe s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] a [[Portugalsko]]m. K územiu Španielska patria aj [[Baleárske ostrovy]] v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]], [[Kanárske ostrovy]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]] pri pobreží [[Afrika|Afriky]] a dve [[Enkláva (politická geografia)|enklávy]] v severnej Afrike, [[Ceuta]] a [[Melilla]] pri [[Maroko|Maroku]]. S plochou {{km2|505992505990}} je Španielsko druhou najväčšou krajinou [[Západná Európa|západnej Európy]] a [[Európska únia|Európskej únie]] po [[Francúzsko|Francúzsku]].
 
Španielsko je [[demokracia]] vo forme [[parlament]]nej vlády v rámci [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]]. Je to krajina s dvanástou najväčšou ekonomikou ([[Zoznam štátov podľa HDP|HDP]]) a vysokou životnou úrovňou (vysoký [[Index ľudského rozvoja|HDI]]). Je členom [[OSN|Organizácie Spojených národov]], [[Európska únia|Európskej únie]], [[NATO]], [[OECD]] a [[WTO]].
Prvé známky ľudského osídlenia [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] sa datujú do obdobia [[paleolit]]u, konca treťohôr. Postupne sa tu objavovali [[okruhliakové industrie]] (najmä [[olduvan]]), rôzne staro- a stredo-paleotické kultúry a v mladom paleolite napríklad [[gravettien]], [[epigravettien]] a [[magdalenien]]. K najvýznamnejším náleziskám z paleolitu patria oblasti v blízkosti [[Soria|Sorie]], [[Madrid]]u a [[Lisabon]]u, jaskyňa [[Castillo (jaskyňa)|Castillo]] ([[Santander]]), terasy rieky [[Manzanares]]u, jaskyňa [[Negra (jaskyňa)|Negra]] ([[Valencia]]) a ďalšie. Paleolitický človek sa živil najmä lovom zvierat a rybolovom.
 
Časť obdobia paleolitu sa v tejto oblasti vyznačovala jaskynným umením, ktoré sa okrem územia Francúzska zachovalo iba tu. Asi najznámejšou jaskynnou galériou je [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]], objavená [[Marcelino Sanz de Sautuola|Marcelinom de Sautuola]] v roku [[1879]].
 
V [[mezolit]]e asi došlo k splynutiu [[epigravettien|epigravettienského človeka]] a kultúry [[capsien]]u zo severnej Afriky. Na severe Španielska sa vyskytovala kultúra [[asturien]].
==== Romanizácia a vznik Hispánie ====
[[Súbor:Hispania2c.JPG|thumb|right|Rímska Galícia za čias cisára [[Dioklecián]]a (293)]]
Dôležitým historickým medzníkom bolo postupné začlenenie národov Pyrenejského polostrova do [[staroveký Rím|rímskeho]] kultúrneho sveta. Začalo sa [[druhá púnska vojna|druhou púnskou vojnou]] ([[219 pred Kr.|219]]{{--}}[[202 pred Kr.]]). Vojenské akcie Rimanov mali spočiatku za úlohu len odrezať zásobovaciu cestu [[Hannibal Barkas|Hannibalovi]], no neskôr zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejský polostrov podmaniť. Viedli ich k tomu najmä ekonomické dôvody – bohaté náleziská kovov a úrodná pôda. V tomto období sa objavuje i nové meno pre túto oblasť – [[Hispánia]]. Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku [[218 pred Kr.]] až do [[19 pred Kr.]], kedy do rúk Ríma padli aj územia [[Galícia (provincia)|Galície]], [[Astúria (provincia)|Astúrie]] a [[Santander]]u.
 
Samotná romanizácia sa rozdeľuje na tri obdobia:
* ''[[218 pred Kr.]]{{--}}[[69]]'' – od vylodenia Rimanov v [[Ampurias]]e po udelenie rímskeho práva (ius Latii) [[Titus Flavius Vespasianus|Vespasiánom]] k bližšie neurčenému dátumu (69{{--}}79) všetkým občanom Rímskej ríše. V tomto období dochádzalo k postupnému prerodu domorodých miest na mestá rímske; k vzniku nových kolónií, ktoré zakladali vojaci prepustení z armády; a k zužitkovaniu poľnohospodárskej pôdy, ktorá dovtedy bola zväčša nevyužitá.
* ''[[69]]{{--}}[[212]]'' – od začiatku vlády cisára Vespasiána (69{{--}}79) a platnosti rímskeho práva. Hoci úplnú plnoprávnosť mali len rímski občania, Hispánia sa ďalej začleňovala do Rímskej ríše a preberala jej zvyky a zákony. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskej kultúry sa stali v tomto období práve Hispánci – [[Marcus Valerius Martialis]], [[Marcus Fabius Quintilianus]], [[Marcus Annaeus Seneca|Seneca Starší]] a [[Lucius Annaeus Seneca|Mladší]], [[Pomponius Mela]], [[Lucius JuniusIunius Moderatus Columella]], a ďalší. Z Hispánie pochádzali aj rímski cisári [[Marcus Ulpius Nerva Traianus|Traján]], [[Hadrián]] a [[Marcus Cocceius Nerva|Nerva]].
* ''[[212]]{{--}}[[409]]'' – obdobie od udelenia rímskeho občianstva všetkým obyvateľom ríše až do prvých migrácií barbarov. V tomto období došlo k rozvoju vidieka a úpadku mestskej správy. Výrazne sa po polostrove začalo šíriť [[kresťanstvo]]. Keď do oblasti prenikli [[germáni|germánske národy]] (z nich sa tu dlhšie udržali len [[Svébi]]), začali obyvatelia radšej žiť medzi barbarmi, oslobodení od daní a záväzkov voči Rímu.
 
4 290

úprav