Prvá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami

Značky: Vizuálny editor bez zdroja odkaz do inej Wikipédie
Úspešnejšia bola letná ruská tzv. [[Brusilovova protiofenzíva]], nazývaná aj [[Brusilov parný valec]]. Ruská armáda postúpila miestami až o {{km|150|m}}, obsadila [[Bukovina|Bukovinu]] a východnú [[Halič]]. Vstup Rumunska do vojny po boku Dohody (pozri dole) však ruskej protiofenzíve veľmi nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil.
 
27. augusta, v spojení s Brusilovovou ofenzívou, vyhlásilo [[Rumunské kráľovstvo|Rumunské Kráľovstvo]] vojnu po boku Dohody. Cieľom Rumunska bolo dobytie a získanie [[Transylvánia|Transylvánie]] (Sedmohradska) i niektoré územia severovýchodného Bulharska, a tak zaistiť jednotu rumunského národa pod jedno kráľovstvo. Tieto územia boli Dohodou Rumunsku sľúbené. Rumunské vojská podnikli rozsiahli útok na územie Rakúsko-Uhorskejuhorskej ríše pozdĺž celých hraníc s Rakúsko-Uhorskom. 5. septembra sa v juhovýchodnom cípe [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] dostali asi 60 km za hranice, no v tento deň zahájili nemecké a bulharské vojská zo severovýchodu Bulharska ofenzívu proti Rumunsku. 13. septembra sa Nemci a Bulhari dostali asi 50 km za hranice a dobyli južnú [[:cs:Dobrudža|Dobrudžu]] (región dnes patriaci [[Bulharsko|Bulharsku]]). O deň nato sa Rumunom podarilo spojiť s ruskými vojskami neďaleko mesta Piatra-Neamț (čítajte /piatra neamc/), čím sa Rusom na severovýchode Rakúsko-Uhorska podarilo postúpiť, no len asi o 10 km. Rumunom sa od spojenia sa s Rusmi podarilo postúpiť do Sedmohradska o niečo hlbšie a držali pás za celými hranicami s Rakúsko-Uhorskom. Najväčšie okupované územie bol práve juhovýchodný sedmohradský cíp, kde sa Rumuni nachádzali vyše 120 km za hranicami. Vyčerpaná rakúsko-uhorská armáda čeliaca v tom období niekoľkým nepriateľom, nemohla túto líniu udržovať dlho, a preto Nemci vyslali do Sedmohradska vlastnú 8. armádu o sile 350 000 vojakov. Ešte len 15. septembra sa však Nemcom a Bulharom podarilo v Dobrudži dostať za prístavné mesto [[Konstanca|Constanța]] /konstanca/(Konstanca). 26. septembra zahájili ústredné mocnosti v Sedmohradsku protiofenzívu. Do 26. októbra sa Rumunov podarilo z takmer celého Sedmohradska zatlačiť k hraniciam. V novembri sa nemeckej armáde darilo dobýjať západné územia [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]]. V čase dobytia Bukurešti zomrel cisár [[František Jozef I.]] (21. 11.novembra) a nastúpil jeho synovec [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] 26. novembra sa podarilo Nemcom a Rakúšanom spojiť s nemeckými a bulharskými jednotkami v Dobrudži. 1. decembra podnikli Rumunské vojská protiofenzívu neďaleko mesta Focșani /fokšan/ proti rakúsko-uhorským jednotkám a zatlačili ich asi o 45 km k mestu Buzău. Napriek tomu sa ale ústredným mocnostiam podarilo do konca decembra dobyť takmer celé Valašsko.
 
=== Blízky východ ===