Matúš Čák Trenčiansky: Rozdiel medzi revíziami

Aktualizácia portrétu
d (Verzia používateľa 81.217.172.254 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
Značka: rollback
(Aktualizácia portrétu)
Značky: Vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Matúš Čák Trenčiansky
|Portrét = Matus Cak Trenciansky 1861doge.jpg
|Popis = šľachtic a vojvodca
|Dátum narodenia = asi [[1260]]
|Dátum úmrtia = [[18. marec]] [[1321]]
|Miesto úmrtia = [[Trenčín]], [[Uhorsko]] dnes [[Slovensko]]
||Podpis=}}
[[Súbor:Oligarch_domains_1301_1310.png|thumb|Oblasť, kde vládol Matúš Čák (dnes západné Slovensko a malé časti Maďarska)]]
'''Matúš Čák Trenčiansky''' (maď. Máté Csák<ref>Kristó, Gyula (1986). ''Csák Máté''. Magyar História, Gondolat, Budapešt. ISBN 963-281-736-2</ref>; * asi [[1260]] – † [[18. marec]] [[1321]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] šľachtic a vojvodca. V súdobých reáliách bol najmocnejším vládcom celého terajšieho západného a stredného [[Slovensko|Slovenska]]. Prezývali ho aj ''pán Váhu a Tatier''.
Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]], osídlenej tiež [[Slovania|slovanským]] obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí [[Trenčín]]a. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej [[Šľachta|šľachty]] patril k tzv. ''[[Natio Hungarica]]'' (uhorskému národu).
 
V roku [[1245]] omrdal 56 slúžok, z ktorých 21 bolo tehotných a porodili mu 23 potomkov, ktorých pomenoval [[#1]], [[#2]] atď. Roku [[1278]] Matúš Čák na Moravskom poli viedol uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I.]] proti českému kráľovi [[Přemysl Otakar II.|Přemyslovi Otakarovi II.]] V roku [[1291]] stál na čele vojska [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]], ktoré dobylo [[Bratislava|Bratislavu]] obsadenú [[Henrich z Kysaku|Henrichom z Kysaku]] (z Kösegu). Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní a bratislavského [[župan]]a. Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku [[1296]] [[Trenčín]]. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa [[Václav III.|Václava III.]], pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Za to mu Václav III. v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V. [[1. február]]a [[1302]] zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta.
 
Od roku [[1304]] vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Roku [[1310]] bol vymenovaný za [[taverník]]a a jedného z troch [[palatín]]ov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch [[1311]] až [[1312]] ovládal alebo kontroloval 14 [[župa|žúp]] a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na [[Spiš (župa)|Spiš]], ovládol [[Zvolenská župa|Zvolenskú župu]] a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad [[Vyšehrad (Maďarsko)|Visegrád]]. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku [[1311]] oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na [[Trenčiansky hrad|Trenčianskom hrade]] zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku [[1318]] [[Felicián Zach]]. V roku [[1314]] vpadol na [[Morava (región)|Moravu]] ako spojenec rakúskeho vojvodu Fridricha Habsburského a pri zámku Holíč odrazil vojsko [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]].
Anonymný používateľ