|
* '''[[24. február]]''' (utorok)
:Presne na poludnie sa začal generálny štrajk, na ktorom sa zúčastnilo asi 2,5 milióna pracujúcich. Hoci pôvodne mal presadzovať sociálne a ekonomické požiadavky, prerástol do jednoznačnej politickej podpory komunistov. Boli zatknutí ďalší funkcionári národne socialistickej strany, ktorá odmietla vytvorenie akčného výboru a prestali vychádzať stranícke noviny „Svobodné slovo“. V lidové strane bol akčný výbor vytvorený a prevzal kontrolu nad denníkom „Lidová demokracie“. Ľudové milície obsadili budovuvychádzaovu sekretariátu sociálnej demokracie a Lidový dům. Pod týmto nátlakom sa strana rozhodla na účasť v budúcej Gottwaldovej vláde. Keď sa komunistom podarilo potlačiť odpor politických strán, sústredili svoj tlak na prezidenta. V robotníckom hnutí organizovali podpisovanie rezolúcií požadujúcich prijatie demisie ministrov a vyhrážali sa generálnym štrajkom.důmil
* '''[[25. február]]''' (stredau a odktorá sa v prípade odporu prezidenta mala presunúť na [[Hradčany (Praha)|Hradčany]]. V pohoenov Ľudových milícií. O 16:30 popoludní prezident krátko rokoval s Gottwaldom. Oznámil mu, že prijíma demisiu ministrov a súhlasí s doplnením vlámoval vedenie KSČ a odišiel ho oznámiť davu na Václavskom námestí.
* '''[[25. február]]''' (streda)
:Komunisti podnikli ďalšie kroky smerujúce k nahradeniu bývalého Národného frontu. Bol zriadený Ústredný akčný výbor Národného frontu. Zúčastnili sa aj sociálni demokrati, významné osobnosti a odbory. Predstavitelia národných socialistov chceli rokovať s prezidentom, ale ten ich neprijal. Komunisti mu doručili návrh na vymenovanie novej vlády a on prisľúbil rýchle rozhodnutie. Komunisti pokračovali v nátlaku a od rána pripravovali veľkú demonštráciu na Václavskom námestí, ktorá sa v prípade odporu prezidenta mala presunúť na [[Hradčany (Praha)|Hradčany]]. V pohotovosti bolo pripravených 6 tisíc ozbrojených členov Ľudových milícií. O 16:30 popoludní prezident krátko rokoval s Gottwaldom. Oznámil mu, že prijíma demisiu ministrov a súhlasí s doplnením vlády podľa Gottwaldovho návrhu. Gottwald o tomto rozhodnutí informoval vedenie KSČ a odišiel ho oznámiť davu na Václavskom námestí.
:<blockquote>„Právě se vracím z Hradu od prezidenta republiky. Dnes ráno jsem panu prezidentu republiky podal návrh na přijetí demise ministrů, kteří odstoupili 20. února tohoto roku. A současně jsem panu prezidentu navrhl seznam osob, kterými má býti vláda doplněna a rekonstruována. Mohu vám sdělit, že pan prezident všechny mé návrhy, přesně tak jak byly podány, přijal..." Klement Gottwald<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Gottwald sa vo februári 1948 modlil, aby mu puč vyšiel|url=https://www.aktuality.sk/clanok/666005/kalendarium-gottwald-sa-vo-februari-1948-modlil-aby-mu-puc-vysiel/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-02-25|jazyk=sk|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|dátum vydania=}}</ref></blockquote>
:Večer prebehla prehliadka Ľudových milícií a útvarov pohraničnej stráže. Jediným viditeľným odporom proti komunistickému postupu bol pochod asi 5 tisíc vysokoškolákov. Napriek odporu Ľudových milícií sa im podarilo prejsť k Pražskému hradu, ale prezident ich neprijal. Vznikla tak prevažne komunistická [[druhá vláda Klementa Gottwalda]].
== Rôzne názory ==
Existuje viacero rôznych názorov na Februárový prevrat.
* '''Puč:''' Komunisti konali protizákonne, v rozpore s ústavou, s použitím hrozby zásahu ozbrojených zložiek pod ich kontrolou, manipulovali verejnou mienkou. V súlade so zákonom bolo iba východisko z krízy, prezident Beneš všakvšakoci prijalnebolo demisiu ministrov pod nátlakom. Gottwald sa prezidentovi vyhrážal občianskou vojnouprevratom, zásahomale protiprávnedielom ozbrojenýchobratnéný ľudových milíciíproces, baktorý dokoncaznamenal irepresívny vojenskoutotalitný intervenciou zo strany Stalinovho Sovietskeho zväzurežim. Ten presadzoval zásadu, že kam vkročila noha sovietskeho vojaka, to jest de facto sovietske územie.<ref name=":4" />)
* '''Formálny akt:''' V skutočnosti nešlo o štátny prevrat, ale iba o formálne dovŕšenie dlhodobého procesu, riadeného z väčšej časti zo Sovietskeho zväzu, ktorý začal počas 2. svetovej vojny a pokračoval v rokoch 1945–1947, v tzv. predtotalitnej fáze. Vládna kríza, k vyvolaniu ktorej ako zámienka poslúžilo vládne uznesenieesenie o Zbore národnej bezpečnosti všetko iba urýchlila, pričom k prevzatiu moci komunistami by aj tak neskôr došlo. ▼* '''Legálny proces v rámci vtedajších zákonov:''' Prevzatie moci nebolo prevratom, ale dielom obratného konania komunistov v rámci platných zákonov, pričom mocenské štruktúry štátu zostali zachované. Podpora armády, polície a robotníkov bola výrazom ich slobodnej vôle. (Bol však každopádne spustený proces, ktorý znamenal represívny totalitný režim.)
▲* '''Formálny akt:''' V skutočnosti nešlo o štátny prevrat, ale iba o formálne dovŕšenie dlhodobého procesu, riadeného z väčšej časti zo Sovietskeho zväzu, ktorý začal počas 2. svetovej vojny a pokračoval v rokoch 1945–1947, v tzv. predtotalitnej fáze. Vládna kríza, k vyvolaniu ktorej ako zámienka poslúžilo vládne uznesenie o Zbore národnej bezpečnosti všetko iba urýchlila, pričom k prevzatiu moci komunistami by aj tak neskôr došlo.
== Memorabilities ==
25. február bol oslavovaný ako ''významný deň'' Česko-Slovenska.<ref name="zákon o štátnom sviatku" /> Nikdy sa nestal štátnym sviatkom ani dňom pracovného pokoja. Pritom spôsobil, že až sedem cirkevných sviatkov podľa zákona z apríla 1948 a jeho novely z roku 1949 sa stalo bežnými pracovnými dňami<!-- (Traja králi, Veľký piatok atď.). Ďalšia zákonná úprava v roku 1951 ich zbaví aj statusu štátnych sviatkov. 25.2 bol významným slávnostným dňom, približne na úrovni výročí Slovenského národného povstania (29. augusta) a Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (7. novembra). -->. Odvtedy bol u nás štátnym sviatkom len 9. máj – Deň oslobodenia Československa Sovietskou armádou.
V predvečer osláv 24. februára 1948 udeľoval prezident Gottwald na Pražskom hrade prvýkrát a naposledy Rad 25. februára. Toto vysoké štátne vyznamenanie malo tri stupne (hviezda, strieborná a bronzová medaila). Rad I. triedy vtedy udelil aj Slánskemu, Clementisovi a Frankovi, ktorí boli neskôr odsúdení v [[Proces so Slánským|procese so Slánským]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Február 1948}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.totalita.cz/1948/1948.php Február 1948 na stránke totalita.cz]
* [http://web.archive.org/web/20060307145524/http://www.strat.cz/Rexter/infor.php?id=13 Pretotalitní režim v Československu v letech 1945 - 1948, odborný časopis REXTER]
| 