Ludwig Wittgenstein: Rozdiel medzi revíziami

'''Ludwig Josef Johann Wittgenstein''' [vitg(e)nštajn] (* [[26. apríl]] [[1889]] [[Viedeň]], [[Rakúsko]] – † [[29. apríl]] [[1951]] [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Spojené kráľovstvo]]) bol jednýmrakúsky [[filozof]], jeden z najvplyvnejších [[Filozof|filozofov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Býva spájaný predovšetkým s [[Analytická filozofia|analytickou filozofiou]] a [[filozofia jazyka|filozofiu jazyka]], ovplyvnil však aj logických [[pozitivizmus|pozitivistov]]. Jeho myslenie pravdepodobne najviac ovplyvnili [[Arthur Schopenhauer]], [[Bertrand Russell]] a [[Gottlob Frege]].

Narodil sa vo Viedni ako najmladší z ôsmich detí. Jeho rodina bola veľmi bohatá, otec [[Karl Wittgenstein]] patril k najúspešnejším podnikateľom Rakúsko-Uhorska. Jeho matka bola Leopoldina, známa [[Poldi]] z názvu a emblému kladenských železiarní.

Po domácom vyučovaní a škole v [[Linz]]i študoval Ludwig strojárstvo v [[Berlín]]e, jeho záujem sa časom rozšíril na matematiku a cez ňu k [[logika|logike]] a filozofickým otázkam základov matematiky. Na radu [[Gottlob Frege|Gottloba Fregeho]] absolvoval niekoľko trimestrov u [[Bertrand Russell|Bertranda Russella]] v Cambridge. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa hlásil do armády ako dobrovoľník a v jej priebehu získal na východnom fronte niekoľko medailí za statočnosť. Po vojne pokračoval v bádaní a roku [[1922]] vydal s Russellovou pomocou ''Logisch-philosophische Abhandlung'' (neskôr známe ako [[Tractatus Logico-Philosophicus]], ''Logicko-filozofické pojednanie''), jediné dielo, ktoré vyšlo za jeho života. V ňom, podľa svojho názoru, vyriešil všetky problémy filozofie a stiahol sa do ústrania. Niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ na základnej škole, až v roku [[1929]] sa vrátil do Cambridge na [[Trinity College]], kde sa vrátil k filozofickej práci a vyučoval. V roku [[1939]] sa tam stal profesorom. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracoval v nemocnici a ako technický pracovník v Newcastlu, po jej konci sa vrátil na univerzitu.

V roku [[1947]] rezignoval na akademickú činnosť a plne sa venoval písaniu. Do roku [[1949]] vznikla väčšina materiálu neskôr vydaného ako ''Philosophische Untersuchungen'' (Philosophical Investigations, '''Filozofické výskumy'''), dielo pokladané za Wittgensteinovu najzávažnejšiu prácu. Posledných pár rokov strávil usilovnou prácou vo Viedni, [[Oxford]]e a v Cambridge, kde v [[apríl]]i [[1951]] zomrel na [[zhubný nádor|rakovinu]].