Suita (hudba): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pomlčky |
|||
Riadok 1:
'''Suita''' (v prvom význame aj '''partita''') môže byť:
: 1. najstaršia inštrumentálna skladba so sledom niekoľkých tanečných skladieb spravidla v rovnakej tónine, navzájom charakterovo i pohybovo kontrastných, preto aj tanečná suita. Vyvinula sa z pomalého a rýchleho tanca (Urpaar) pridávaním ďalších tancov. V [[Taliansko|Taliansku]] v prvej polovici [[16. storočie|16. st.]] k tanečným častiam pribúdajú i časti netanečné (napr. toccata). Vývoj tanečnej suity prebiehal v [[17. storočie|17. st.]] a [[18. storočie|18. st.]] v [[Anglicko|Anglicku]], [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Nemecko|Nemecku]] s rôznymi špecifickými odchýlkami. Vo vrcholnom [[barok]]u, najmä v diele [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]], sa stabilizovala schéma tanečnej suity: [[allemande]] – [[courante]] – [[sarabande]] – [[intermezzi]] – [[gigue]], pričom intermezzá v rovnomennej alebo paralelnej tónine boli [[aria]], [[Rondo (hudba)|rondeau]], [[menuetto]], [[gavotte]], [[polonaise]], [[anglaise]] a i. Po [[1750]] tanečná suita postupne zaniká. Zanecháva stopy v
: 2. v [[Romantizmus (hudba)|hudobnom romantizme]] cyklická skladba so 4 – 10 i viac časťami, ktoré sú kontrastné a môžu mať udaný program (nadpis). Často sa využívali rôzne národné tance, lyrické inštrumentálne skladby s idylickým, pastorálnym námetom, rôzne charakteristické skladby ap., aj výňatky z väčších hudobno-scénických diel, upravené pre koncertné ciele (od [[Georges Bizet|G. Bizeta]] Arlézanka), suita Peer Gynt od [[Edvard Grieg|E. H. Griega]] a i.), z opier, baletov, scénickej i filmovej hudby. V súčasnosti sa suita uplatňuje vo všetkých umeleckých žánroch hudby a máva celkom závažný obsah niekedy aj bez programového zamerania ako cyklus s premenlivým počtom častí.
| |||